Bystrická vrchovina

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Zvolenskej kotliny.

Poloha: Nachádza sa v jeho severnej časti a je jeho najvyšším podcelkom. Ohraničený je Banskou Bystricou a údolím rieky Hron na západe a severe a údolím potoka Hutná pri obci Ľubietová na východe. Na severe ju ohraničuje podcelok Bystrické podolie, na východe Veporské vrch (podcelok Čierťaž) a podcelok Povraznícka brázda, na juhu podcelok Ponická vrchovina a Zvolenská pahorkatina a na západe podcelok Sliačska kotlina.

Okresy: Banská Bystrica.

Rozloha:

Najvyšší bod: Stará kopa (713,2m).

Najnižší bod: Nachádza sa na západnom okraji územia v nadmorskej výške približne 350m.

Geologická stavba: Z veľkej časti je územie tvorené súvrstviami mezozoických vápencových a dolomitických hornín ,ktoré predstavujú dôležitý činiteľ pri tvorbe povrchu krajiny, ku ktorému sa na tomto území viaže krasový reliéf.

Reliéf: Keďže miestny vápenec je horninou dobre odolávajúcou poveternostným vplyvom ako mäkšie horniny, vietor a voda v ňom utvorili na niektorých miestach pôsobivé krasové útvary v podobe prielomov, závrtov a škrapov. Tieto krasové tvary, najmä depresné krasové formy ako jamy, úvaly, suché doliny, slepé či poloslepé doliny, vrecové doliny a podzemné jaskynné systémy sa sústreďujú v Drienockom krase, pozostávajúcom z troch izolovaných krasových ostrovov. V katastri obce Poniky je to Ponický kras, na hranici katastrov obcí Poniky a Slovenská Ľupča je to Lehotský kras a v katastri obce Môlča je to Môlčanský kras.

Lesné porasty:

Vodstvo:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery:

Delenie: Podcelok Bystrická vrchovina sa ďalej nedelí.