Pliešovská kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské stredohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Na severe ho ohraničujú Kremnické vrchy, na východe Javorie, na juhu Krupinská planina a na západe Štiavnické vrchy.

Okresy: Zvolen.

Rozloha: 107km2.

Najvyšší bod: Hrádok (539,9m).

Najnižší bod: Nachádza sa v doline rieky Neresnica v nadmorskej výške približne 350m.

Geologická stavba: Geologické zloženie predstavujú neogénne a kvartérne vulkanické horniny (andezity, bazalty a ich pyroklastiká). Okrem tufov sa miestami vyskytujú aj andezity a severne od Pliešoviec aj ostrov druhohorných kremencov. Koncom neogénu bolo dno kotliny dokonale zarovnané (vonkajšie prírodné sily odstránili vrchy a zaniesli zníženiny pôvodnej sopečnej krajiny, čím zmenili kotlinu na rovinu. Potom sa dno kotliny dvihlo, takže sa do neho zarezali rieky a rozčlenili ho na niekoľko plošinatých pahorkov. Horné časti pahorkov (poriečne rovne) sú teda pozostatkami niekdajšieho dna kotliny.

Reliéf: Malá kotlina vznikla poklesom pozdĺž zlomov a erózno-denudačnými procesmi. Má pretiahnutý tvar, dlhá je 20km a široká 2-5km. Dno má zvlnený povrch s plochými chrbtami a zvyškami zarovnaných povrchov. Nachádza sa v nadmorských výškach 350-600m. Povrch má charakter pahorkatiny rozčlenenej Neresnicou a jej prítokmi.

Lesné porasty: Územie je odlesnené a poľnohospodársky intenzívne využívané. Lesy sa nachádzajú len v okrajových častiach. V poľnohospodárskej pôde sa striedajú lúky a pasienky s oráčinou.

Vodstvo: Centrálnou časťou kotliny pretekajú rieky Neresnica a Krupinica.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Väčšina územia patrí do mierne teplej, južná časť do teplej klimatickej oblasti.

Delenie: Celok Pliešovská kotlina sa ďalej nedelí.