Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v západnej časti Slovenského rudohoria. Na severe ho ohraničuje Horehronské podolie, na východe Spišsko-gemerský kras, na juhovýchode Stolické vrchy, na juhu Revúcka vrchovina, na juhozápade Ostrôžky a na západe Zvolenská kotlina a Poľana.
Okresy: Banská Bystrica, Brezno, Detva, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota.
Rozloha: 870km2.
Najvyšší bod: Fabova hoľa (1.438,8m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Z geologickej a geomorfologickej stránky je územie pomerne zložité, no neobyčajne zaujímavé. Prevažnú časť tvoria staré kryštalické horniny, najmä žuly, ruly, svory, migmatity, granodiority, diority a kryštalické bridlice. V severozápadnej časti miestami vystupujú druhohorné a treťohorné sedimenty (kremence, vápence, bridlice, pieskovce a dolomity). Veľkú časť pohoria pôvodne pokrývali vulkanické horniny, hlavne andezity a andezitové tufy. Dnes z nich existujú len zvyšky s exponovaným bralnatým reliéfom (napr. Klenovský Vepor).
Reliéf: Prevažná časť pohoria leží vo výške 700-1.100m. Pod 700m klesá územie iba v kotlinovito rozšírenej doline Čierneho Hrona. V hornatinovom, vrchovinovom a v najvyšších polohách vysočinovom reliéfe, sú typické staré zarovnané povrchy a hlboké doliny. Pre reliéf pohoria sú charakteristické široké plošiny, resp. chrbty vo výške 1.000-1.100m v strednej časti a 700-800m na južných okrajoch, ktoré sú oddelené hlbokými dolinami. Je to zvyšok plochého zarovnaného reliéfu, ktorý sa tu rozprestieral v mladších treťohorách a bol diferencovane vyzdvihnutý. Z povrchu plošín vyčnievajú vyvýšeniny, ktoré sa viažu na tvrdšie horniny. Časť územia zasahuje NP Muránska planina a CHKO Poľana.
Lesné porasty: Viac ako polovicu pohoria pokrývajú lesy. Pôvodné spoločenstvá tvorili bučiny, v nižších polohách dubové hrabiny a na severnom okraji vo vyšších polohách horské zmiešané smrečiny. Vzácne sa tu nachádzajú reliktné borovice alebo smrekovec. Prevládajú smrekové, zmiešané a bukové lesy. Plochejšie hrebeňové alebo vrcholové partie bez lesa sa nazývajú lazy. Odlesnené sú najmä zarovnané povrchy, kde je orná pôda, lúky a pasienky (napríklad Sihlianska planina).
Vodstvo: Celé územie patrí do povodia Dunaja. Severné a severozápadné úbočia odvodňuje rieka Hron (prítoky Rohožná, Čierny Hron, Hutná). Ipeľ odvodňuje juhozápadnú časť územia. Ostatné územie odvodňuje rieka Slaná. Z významnejších riek tu pramenia Rimava, Rimavica a Klenovská Rimava.
Rastlinstvo: Rastú tu teplomilné, studenomilné a horské druhy. Panónska kvetena, ktorá vyhľadáva teplomilné a suchšie biotopy preniká cez riečne údolia až do vnútra hôr a tu sa stretáva a mieša s typickými zástupcami karpatských lesných druhov.
Živočíšstvo: Žijú tu dravce, sovy a veľké šelmy.
Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej (nižšie oblasti na juhu) a chladnej klimatickej oblasti. V najvyšších polohách sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 4°C, v nižších polohách 7-8°C. Celkový ročný úhrn zrážok je 900-1.200mm.
Delenie: Veporské vrchy sa delia na 4 geomorfologické podcelky: Fabova hoľa, Balocké vrchy, Sihlianska planina a Čierťaž. Podcelky majú značne odlišný charakter.