Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe a severovýchode ho ohraničujú Volovské vrchy a Nízke Tatry, na juhu Revúcka vrchovina a na západe Veporské vrchy. Stolické vrchy majú z veľkej časti komplikovane stanovené hranice s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.
Okresy: Brezno, Rožňava, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota.
Rozloha: 607km2.
Najvyšší bod: Stolica (1.476,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Stolické vrchy vznikli variským a najmä alpínskym horotvorným pohybom. Ich geologická stavba je veľmi zložitá, podieľa sa na nej pestrý súbor rozličných hornín. Budujú ich staré kryštalické horniny (svory, ruly, fylitmy, žuly, diority, granitoidy, granodiority a iné).
Reliéf: Pohorie pretiahnuté od juhozápadu na severovýchod má klenbohrasťovú štruktúru, ohraničenú zlomami oproti Muránskej planine a Revúckej vrchovine. Pohorie predstavuje hladko modelovanú klenbohrasť, rozčlenenú hlbokými dolinami. Dnešný tvar dali pohoriu diferencované tektonické pohyby a erózno-denudačné procesy, ktoré porušili pôvodnú, vcelku málo členitú, plochú krajinu. Masívy vyzdvihli do výšky pozdĺž zlomov, naproti tomu v tektonických brázdach, znížených eróziou, sa povrch značne znížil. Takto sa v Stolických vrchoch vyčlenili štyri odlišné podcelky oddelené brázdami. Najmä na vysokých masívoch prevláda hladko modelovaný reliéf. Reliéf je vrchovinový, v najvyšších polohách hornatinový.
Lesné porasty: Najvyššie časti pohoria pokrývajú smrečiny, nižšie bučiny a dubo-hrabiny. V najnižších, značne odlesnených častiach, sa vyskytujú lúky, pasienky i orná pôda.
Vodstvo: Stolické vrchy odvodňujú rieky Slaná, Rimava, Ipeľ a ich severnú časť rieka Hnilec.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej a najvyššie položené časti Stolických vrchov do chladnej vlhkej klimatickej oblasti.
Delenie: Stolické vrchy sa delia na 4 geomorfologické podcelky: Stolica, Tŕstie, Klenovské vrchy a Málinské vrchy.