Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Spišsko-gemerského krasu. Územie Slovenského raja bolo vyhlásené za národný park.
Poloha: Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921. Nachádza sa na severovýchode Spišsko-gemerského krasu (severne od horného toku rieky Hnilec) a v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na severe ho ohraničuje Hornádska kotlina (podcelky Vikartovská priekopa a Hornádske podolie), na juhovýchode Volovské vrchy (podcelok Havranie vrchy), na juhu Stolické vrchy (podcelok Stolica) a podcelok Muránska planina, na juhozápade Horehronské podolie (podcelok Heľpianske podolie) a na západe Nízke Tatry (podcelok Kráľovohorské Tatry).
Okresy: Poprad, Rožňava, Spišská Nová Ves.
Rozloha: 210 km².
Najvyšší bod: Borovniak (1.271,8m) v masíve Ondrejisko.
Najnižší bod: Rieka Hornád v nadmorskej výške 466m.
Geologická stavba: Geologicky je Slovenský raj súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 – 300m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glac a Geravy a ďalšie. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.
Reliéf: Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Má podobu pôvodne celistvej krasovej planiny, ktorú rozdelili hlboké tiesňavy s potokmi a kaskádami vodopádov na menšie náhorné plošiny s nadmorskou výškou 800 – 1.100m. Je charakteristický členitým terénom (roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami). Na severe je časť Slovenského raja oddelená prielomovou dolinou Hornádu. Vnútro prevažne vápencového masívu skrýva mnoho jaskýň. Najviac sa ich nachádza na juhu pohoria so Stratenskou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou.
Lesné porasty: Lesy pokrývajú až 90% územia pohoria, ide najmä o jedľovo-bukové lesy (smrečiny a bučiny), dealpínske lesy ale aj pôvodné zmiešané lesy (v kaňonoch a tiesňavách). V chladných roklinách rastie tis obyčajný.
Vodstvo: Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec.
Rastlinstvo: Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách aj chladnomilné druhy rastlín.
Živočíšstvo: Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. Žije tu vlk, rys, líška, lesná kuna, orol skalný, jastrab, myšiak, viacero druhov sokolov, ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského. V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy rýb ako pstruh dúhový, rak riečny, salamandra škvrnitá a iné.
Klimatické pomery: Územie patrí do mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4-6°C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší je január (-5 až -6˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.
Delenie: Podcelok Slovenský raj sa ďalej nedelí.