Spišsko-gemerský kras

Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Na severe ho ohraničuje Hornádska kotlina, na severovýchode Volovské vrchy, na juhovýchode a juhu Stolické vrchy, na juhozápade a západe Veporské vrchy a Horehronské podolie a na severozápade Nízke Tatry.

Okresy:

Rozloha: 351km2.

Najvyšší bod: Kľak (1.408,7m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Budujú ho silne zvrásnené komplexy druhohorných karbonatických hornín (vápence a dolomity) o mocnosti niekoľko 100m. Na severe zasahujú pieskovce a zlepence vnútrokarpatského paleogénu.

Reliéf: Spišsko-gemerský kras má tvar pretiahnutý v smere severovýchod-juhozápad. Povrch charakterizujú mierne zvlnené planiny so strmými členitými okrajmi, ktoré príkro spadajú do okolitých zníženín. Mohutnosť a pomerne vysoká čistota vápencov boli predpokladom vzniku, tzv. planinového krasu, pre ktorý je typický výskyt množstva povrchových krasových tvarov, ako sú krasové jamy, škrapy, úvaly, suché a polosuché doliny, vyvieračky, priepasti a jaskyne. Miestami je hornatinový reliéf s bralnatými útvarmi. Pôvodný ráz krajiny pozmenil človek len v obmedzenej miere. Turisticko-rekreačné strediská vyrástli hlavne v jeho severnej časti, ostatné územie je pomerne riedko osídlené, miestami neosídlené. Pre svoje bohatstvo krasových foriem, hydrologických javov, zásoby podzemných vôd a flóry boli Slovenský raj a Muránska planina vyhlásené za národné parky.

Lesné porasty: V severných častiach prevládajú ihličnaté lesy, v južných listnaté. V chladných hlbokých dolinách (Hrdzavá dolina) je inverzný výskyt kosodreviny.

Vodstvo:

Rastlinstvo: Na vápencoch a dolomitoch rastie bohatá flóra s mnohými endemitmi a reliktmi.

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.

Delenie: Spišsko-gemerský kras sa delí na 2 geomorfologické podcelky: Muránska planina a Slovenský raj.