Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v jeho juhovýchodnej okrajovej časti. Územie je začlenené do Národného parku Slovenský kras. Na severe ho ohraničujú Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina a Volovské vrchy, na východe Košická kotlina, na juhu štátna hranica s Maďarskom, na juhozápade Bodvianska pahorkatina a na západe Juhoslovenská kotlina.
Okresy: Gelnica, Košice-okolie, Rožňava.
Rozloha: 498km2.
Najvyšší bod: Matesova skala (924,5m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Pohorie tvoria mohutné vrstvy vápencov a dolomitov, ktoré podmienili vznik krasového fenoménu. Na geologickej stavbe sa podieľa päť základných paleoalpínskych tektonických jednotiek (silicikum, turnaikum, meliatikum, príkrov Bôrky a gemerikum)
Reliéf: Pôvodne jednotný povrch je pôsobením vodných tokov rozčlenený na niekoľko geomorfologických podcelkov. Slovenský kras predstavuje svojráznu geomorfologickú jednotku. Je naším najväčším krasovým územím, ktoré má veľmi dobre vyvinutý krasový reliéf. Priraďujeme ho k planinovému typu krasu, ktorý charakterizujú vysoko položené vápencové náhorné planiny oddelené hlbokými kaňonovitými dolinami a tiesňavami. Vyskytuje sa tu úplné zastúpenie krasových foriem. Sú buď primárne (škrapy, krasové jamy-závrty, údolia, ponory, vyvieračky, priepasti, jaskyne, kaňony), alebo sekundárne (kvapľová výzdoba, travertíny, akumulácia hlín a sutiny). V uvedenej oblasti sa nachádza okolo 1.300 jaskýň, z nich sú sprístupnené jaskyne Domica, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. Krasové územie je pomerne riedko osídlené s rozvinutým cestovným ruchom.
Lesné porasty: Lesné porasty sú oproti pôvodným silne redukované, zastúpené sú dubovými a hrabovými lesmi. V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, hrabové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. Bučiny zaberajú menšie plochy a to najmä v severnejších oblastiach a vo väčších nadmorských výškach. Na odlesnených miestach sa vyskytujú kroviny, lúky, pasienky, orná pôda i holé vápencové skaly.
Vodstvo: Povrchová riečna sieť na krasových planinách prakticky chýba, presakujúca zrážková voda vytvorila rozsiahle sústavy podzemných krasových vôd. Územím tečú a odvodňujú ho rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov.
Rastlinstvo: Slovenský kras patrí medzi floristicky najbohatšie a najzaujímavejšie územia našej kveteny. Rastie tu mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka.
Živočíšstvo: Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov, Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.
Klimatické pomery: Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami -2 až -5°C a letnými 16-18°C. Počet dní so snehovou prikrývkou sa pohybuje okolo 60-80, počet letných dní medzi 30-50.
Delenie: Slovenský kras sa delí na 9 geomorfologických podcelkov: Jelšavský kras, Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina, Dolný vrch a Turnianska kotlina.