Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na strednom toku rieky Slaná. Na severe ho ohraničuje Revúcka vrchovina a Volovské vrchy a na juhu Slovenský kras.
Okresy: Rožňava.
Rozloha: 69km2.
Najvyšší bod: Mních (654,6m).
Najnižší bod: Miesto, kde rieka Slaná opúšťa územie kotliny v nadmorskej výške približne 245m.
Geologická stavba: Rožňavská kotlina vznikla na páse verfénskych bridlíc. Budovaná je neogénnymi usadenými horninami, z ktorých miestami vyčnievajú horniny mezozoika. V podloží sa nachádzajú prvohorné a spodnotriasové horniny, na ktorých sú sedimenty treťohorného (tie tvoria hlavnú výplň v podobe štrkov, pieskov a ílov) a štvrtohorného veku (štrkopiesky, piesčité a hlinité íly a miestami sa zachovali spraše).
Reliéf: Je to výrazná depresia erózno-tektonického pôvodu. Jedna z najmenších, ale najvýraznejších kotlín na Slovensku. Dlhá je približne 11km a široká 7km. Rieka Slaná ju rozdeľuje na vyššiu západnú časť a nižšiu východnú časť. Dno kotliny je rovinaté (tvoria ju poriečne nivy a k nim priliehajúce nižšie časti terasovitých náplavových kužeľov), po obvode má pahorkatinný charakter s vyvýšenými kopcami (vápencové tvrdoše), pod Plešivskou planinou až vrchovinný ráz. Z pahorkatiny vyčnievajú ako homole kopce Kápoľná, Sedlo a Tvrdoš (stojí na ňom hrad Krásna Hôrka), ktoré sú časťami poklesnutých tektonických krýh ako pokračovanie Plešivskej planiny a Silickej planiny. Od Štítnického podolia na západe je oddelená sedlom východne od Honiec, dolina Čremošnej ju spája s Borčianskou brázdou. Nadmorské výšky v kotline sa pohybujú medzi 250-500m, relatívne výškové rozdiely od 80 do 120m. Kotlina nie je kompaktná, ale člení sa na niekoľko výbežkov, ktoré vybiehajú do okolitých pohorí (na východe je top drnavský výbežok, na severe menší pačiansky a väčší betliarsky výbežok, na západe rakovický a na juhu brzotínsky). Význam kotliny je značný z hľadiska cestovného ruchu pre jej bohaté kultúrno-historické pamiatky.
Lesné porasty: Z lesov sa zachovali len nepatrné zvyšky. Vegetačné pomery charakterizuje prevládanie dubových a dubovo-hrabových lesov. Územie je však silno pozmenené ľudským zásahom a pomerne husto osídlené. Povrch je silne odlesnený. Najväčšie plochy zaberá orná pôda, menšie trvalé trávne porasty.
Vodstvo: Najväčšou riekou územia je rieky Slaná, ktorá preteká západnou časťou kotliny. Jej jediným väčším prítokom tu je Čremošná, ktorá tečie južnou časťou kotliny.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 8°C, v júli 18,5°C a v januári -3,8°C.
Delenie: Celok Rožňavská kotlina sa ďalej nedelí.