Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské rudohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu tiahnuci sa od juhozápadu na severovýchod. Na severe ho ohraničujú Stolické vrchy, na severovýchode a východe Volovské vrchy, na juhovýchode Rožňavská kotlina a Slovenský kras, na juhu Juhoslovenská kotlina, na západe Ostrôžky a na severozápade Veporské vrchy.
Okresy: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava.
Rozloha: 970km2.
Najvyšší bod: Veľký Radzim (998,5m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Územie má pestré geologické zloženie. Významné sú ložiská železnej rudy, magnezitu, azbestu, mastenca a mramoru. S rozmanitou geologickou stavbou súvisí aj výskyt tvrdošov najrôznejších tvarov, ktoré na mnohých miestach spestrujú povrch. V kryštalických vápencoch západne od obce Ochtiná vznikla svetoznáma Ochtinská aragonitová jaskyňa so zaujímavou výzdobou. Revúcka vrchovina je budovaná starými svormi, rulami, fylitmi, granitmi, ale aj spodnotriasovými kremencami, vápencami a neogénnymi andezitovými tufmi v južnej časti. Jej zložitá geologická stavba, rozdielna odolnosť hornín voči deštrukčným procesom, ako aj rovnako intenzívne prejavy tektoniky spôsobili, že územie je morfologicky nejednotné.
Reliéf: Dlhé plošinaté rázsochy a chrbty sú navzájom oddelené širokými dolinami Rimavy, Blhu, Ipľa, Muráňa, Štítnika a Slanej, čím celá vrchovina nadobúda pestrý, značne členitý povrch. Reliéf je prevažne vrchovinový, pomerne pestrý. Na niektorých miestach ho tvoria sopečné tabule (Pokoradzská tabuľa, Blžská tabuľa), inde odolné skupiny hornín. Nadmorské výšky kolíšu medzi 400-900m, amplitúda mierne až hlboko rezaného reliéfu medzi 101-470m. Málo odolné neogénne horniny na juhu a hustá riečna sieť podmienili veľkú hustotu horizontálnej disekcie reliéfu v podobe kotliniek a brázd. Doliny prebiehajú prevažne zo severu na juh (zo Stolických vrchov do Juhoslovenskej kotliny).
Lesné porasty: Povrch je pokrytý v nižších polohách na juhu teplomilnými dubovými a dubovo-hrabovými lesmi, vyššie bukovými lesmi. V odlesnených dolinách sa nachádza orná pôda, lúky, pasienky a ovocné sady. Z početných odlesnených vyvýšenín sú pekné výhľady na okolie. Odlesnené chrbty sa využívajú ako trvalé trávne porasty a pasienky. Zaujímavé sú aj pozostatky dávneho baníčenia. Súvislejšie lesné porasty sa zachovali na chrbtoch v strednej a severovýchodnej časti pohoria. Výrazný vplyv človeka a antropogenizácia reliéfu sa prejavujú hlavne v okolí ťažby nerastných surovín a v nižších polohách.
Vodstvo: Väčšina riek a potokov preteká smerom zo severu na juh. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná je súčasťou povodia Slanej.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Južná a juhovýchodná časť Revúckej vrchoviny patrí do teplej, severná a severozápadná časť do mierne teplej, chladnej a mierne vlhkej klimatickej oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 650-900mm, počet dní so snehovou pokrývkou 70-90.
Delenie: Revúcka vrchovina sa delí na 5 podcelkov: Cinobanské predhorie, Železnícke predhorie, Hrádok, Turecká a Dobšinské predhorie.