Zemplínske vrchy

Zatriedenie: Geomorfologický celok Matransko-slanskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha:  Nachádza sa na východnom Slovensku. Na severe, východe a na juhu ho ohraničuje Východoslovenská rovina, na juhozápade štátna hranica s Maďarskom a na severozápade Východoslovenská pahorkatina.

Okresy: Trebišov.

Rozloha: 101km2.

Najvyšší bod: Rozhľadňa (469,6m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Zemplínske vrchy majú pestré geologické zloženie a napriek malej rozlohe sú tu zastúpené rôzne útvary. Celé pohorie je obklopené mladými neogénnymi sedimentmi východoslovenskej panvy a neovulkanitov (zemplínsky ostrov). Niekedy je uvádzané ako samostatná tektonická jednotka (zemplinikum). Kryštalinikum tvoria premenené horniny (hlavne ruly, svory, amfibolity a migmatity), ktoré na slovenskom území vystupujú iba na malom území pri Byšte. V ich nadloží sa zrejme v príkrovovej pozícii nachádzajú karbónske a permské kontinentálne sedimenty s menšími slojmi čierneho uhlia (prevažujú však horniny krížňanského príkrovu ako pieskovce, zlepence a ílovce. Nachádzajú sa tu i triasové kremence, vápence a dolomity, lokálne najmä na okrajoch miocénne sopečné horniny (andezity, ryolity a bazalty).

Reliéf: Zemplínske vrchy sa tiahnu od severozápadu smerom na juhovýchod. V západnej časti je nížinný, vo východnej časti vrchovinový, stredne členitý reliéf. Nadmorská výška v nížinnej časti je 105-130m, vo vrchovinnej vystupuje nad 300-350m. V reliéfe sa prejavujú izolovanými vyvýšeninami a chrbtami, oddelenými širokými depresiami od vlastnej hmoty pohoria medzi obcami Veľká Tŕňa a Ladmovce.

Lesné porasty: Vo vrchovinovej časti prevládajú hnedé pôdy, na nivách tokov nivné pôdy. Zemplínske vrchy sú vo vyššej vrchovinnej časti pokryté listnatým dubovým lesom, znížené najmä južné okraje sú odlesnené a premenené na oráčiny, lúky, vinohrady, ovocné sady, záhrady a trávnaté plochy.

Vodstvo: Územie odvodňuje rieka Bodrog. Zásoby podzemných vôd miestneho významu sa viažu na sypké riečne sedimenty Roňavskej brány.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Klimaticky patrí vrchovinná časť do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná teplota v januári je -2 až -6°C, v júli 17-19°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 550-700mm.

Delenie: Geomorfologickou časťou Zemplínskych vrchov je Roňavská brána.