Zatriedenie: Geomorfologický celok Matransko-slanskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na východnom Slovensku. Tiahne sa od Prešova po štátnu hranicu s Maďarskom. Na severe ju ohraničuje Beskydské predhorie, na východe Východoslovenská pahorkatina, na juhu štátna hranica s Maďarskom a na západe Košická kotlina.
Okresy:
Rozloha: 537km2.
Najvyšší bod: Šimonka (1.092,0m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Sopečné pohorie, ktoré sa zaraďuje k neovulkanitom neogénneho veku. Geologický vývoj horstva bol zložitý, ovplyvnený etapovite rozloženou sopečnou činnosťou. Budované je neogénnymi sopečnými ryolitmi, dacitmi, a najmä pyroxenickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Reliéf: Eróziou pôvodného sopečného reliéfu vznikli rozmanité povrchové tvary, prekrásne doliny, zrázne skalné steny a bralá. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový. Predstavuje líniu rozrušených stratovulkánov v severo-južnom smere. Dnešné Slanské vrchy sú zložené z niekoľkých skupín oddelených sedlami. Pohorie nie je turistickej verejnosti dostatočne známe. Z charakteru pohoria vyplýva, že tu nie sú hrebeňové výhľady, dlhé doliny a návštevníkov upúta tichá nedotknutá príroda, hlboké lesy s hradnými ruinami (Slanec, Parustan) a pamiatky oslobodzovacích bojov (Dargovský priesmyk) počas 2.svetovej vojny. Turisticky zaujímavé sú divoké skalné zoskupenia a krásne bralné scenérie. Prírodnými zvláštnosťami sú jazerá Izra a Malá Izra. Pre peších turistov bola v Slanských vrchoch vybudovaná sieť značených turistických chodníkov.
Lesné porasty: Komplex listnatých lesov si na väčšine územia uchoval pôvodný ráz. Povrch je značne zalesnený. Veľké plochy zaberajú najmä bukové lesy s pestrým bylinným podrastom. Na juhu a v nižších polohách sú rozšírené dubové lesy a spoločenstvá teplomilných rastlín, na rozrušených skalách sa nachádzajú sutinové lesy. Odlesnené plochy netvoria ani tretinu územia. Pozoruhodný je výskyt slatinného jelšového lesa na brehoch jazera Malá Izra.
Vodstvo: Početné potoky, zväčša bystrinného charakteru odvádza Olšava do Hornádu zo západných svahov, bystriny z východných svahov ústia do Tople. Pozdĺž zlomových línií na úpätí pohoria vyvierajú minerálne pramene.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Pohorie patrí do teplej, mierne teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Slanské vrchy sa delia na 5 geomorfologických podcelkov: Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota, Milič.