Cerová vrchovina

Zatriedenie: Geomorfologický celok Matransko-slanskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Nachádza sa na južnom Slovensku. Predstavuje severný výbežok vrchoviny Cserhát rozprestierajúci sa na území Maďarska. Na severe ju ohraničuje Juhoslovenská kotlina a na juhu štátna hranica s Maďarskom.

Okresy: Lučenec, Rimavská Sobota.

Rozloha: 503km2.

Najvyšší bod: Karanč (725,1m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Sopečné pohorie vzniklo v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska.  Budujú ho súvrstvia treťohorných sedimentov (piesky, pieskovce, štrky, sliene a íly), cez ktoré prenikli telesá andezitovej lávy (sopečné bazalty a andezity). V slieňoch sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia.

Reliéf: Má pretiahnutý tvar od západu na východe. Geologické zloženie sa výrazne odzrkadľuje aj v reliéfe. V reliéfe vyčnievajú vyvýšené chrbáty (Pohanský hrad-578,0m, Veľký Bučeň-514,3m) v podobe stolových hôr so zvyškami bazaltových a andezitových tabúľ (zvyšky lávových prúdov). Rôzne tvarované bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek vyplnené produktmi bazaltového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška, Steblová skala), alebo andezitové telesá stuhnuté pod zemským povrchom (vrchy Šiatorň-659,7m, Karanč-725,1m). Tieto útvary vznikli v minulosti hlboko pod povrchom, no pôsobením eróznych procesov boli odkryté a dnes vyčnievajú vysoko nad okolie. V málo odolných usadeninách vznikli kotlinky a brázdy s pahorkatinným povrchom (Baštianska a Hostická kotlina, Šurická a Fiľakovská brázda), územie nad kotlinami má ráz vrchovín, ktoré prevažujú. Celý komplex, prírodné prostredie a prvky ľudskej činnosti dávajú krajine Cerovej vrchoviny osobité čaro svojráznosti a výnimočnosti.

Lesné porasty: Pôvodné porasty listnatých lesov boli veľmi porušené. Najrozšírenejšie dubiny nahradili čiastočne agátové lesy. V najnižších polohách sa vyskytujú lesy dubového vegetačného stupňa, lesy bukovo-dubového vegetačného stupňa zaberajú najrozsiahlejšie plochy územia, dubovo-bukový vegetačný stupeň zasahuje do najvyšších partií, ale pokrýva aj chladnejšie, severne exponované svahy nižších polôh. Bukový vegetačný stupeň má izolovaný výskyt. V minulosti odlesnené plochy sa premenili na pastvy, lúky a ornú pôdu. V extrémnejších polohách, na južných slnečných a suchých svahoch sa vytvorili spoločenstvá trávnatých stepí a po obvodoch brál a skalných výbežkov spoločenstvá lesostepí.

Vodstvo: Riečna sieť je hustá, v lete časť tokov vysychá. Okrajmi pohoria tečie rieka Ipeľ (odvodňuje západnú časť územia) a Rimava (odvodňuje východnú časť územia do rieky Slaná) a ich prítoky. Na rázsoche s Pohanským hradom a Veľkým Bučňom je rozvodie medzi Ipľom a Slanou, pričom asi 2/3 východnej časti Cerovej vrchoviny sú v povodí rieky Slaná.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Zo živočíšnej ríše prevažujú teplomilné druhy viazané na okraje lesov, lúky, stepi a vodné plochy, ktoré sa prispôsobili daným zmenám.

Klimatické pomery: Väčšina územia je zaradená do teplej a miernej klimatickej oblasti so studenou zimou. Priemerná januárová teplota je -2°C až -4°C, priemerná júlová teplota dosahuje 17-20°C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 50-70, počet letných dní medzi 60-70. Priemerný ročný úhrn zrážok je 550-700mm.

Delenie: Cerová vrchovina sa delí na 5 geomorfologických podcelkov: Mučínska vrchovina, Fiľakovská brázda, Hajnáčska vrchovina, Petrovská vrchovina a Bučenská vrchovina.