Košická kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Lučensko-košická zníženina v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska. Na severe ho ohraničujú Volovské vrchy, Čierna hora, Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie a Beskydské predhorie, na východe Slanské vrchy, na juhu štátna hranica s Maďarskom a Bodvianska pahorkatina a na západe Slovenský kras. Pomenovaná je podľa mesta Košice, ktoré leží v jej strede.

Okresy: Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Prešov.

Rozloha: 1.174km2.

Najvyšší bod: Diaľňa (384m) – prever!.

Najnižší bod:

Geologická stavba: Predstavuje depresiu erózno-tektonického pôvodu. Územie bolo niekoľkokrát zaliate morom. V jednom z plytkých a takmer uzavretých zálivov sa v treťohorách vďaka silnému odparovaniu usadzovali na dne vrstvy soli. Keď neskôr morské dno kleslo, prekryli soľné ložiská vrstvy piesku. Po ústupe mora na juh priehlbiny vypĺňali sladkovodné jazerá, po ktorých dnes už zostali len hrubé vrstvy usadenín. Územie pokrývajú neogénne morské, jazerné a riečne sedimenty (íly, ílovce, pieskovce, štrky a zlepence), na ktorých sú kvartérne spraše, sprašové hliny a riečne usadeniny. Významné sú ložiská soli, sadrovca a magnezitu.

Reliéf: Rozsiahla zníženina má tvar obrovského polmesiaca s hlavným rozmerom smerom od severu na juh, stočeného pozdĺž tokov riek Hornád, Torysa a Bodva. Je to najväčšia slovenská kotlina. Terén je pestrý a variabilný, rozľahlé roviny sa striedajú s nevysokými kopcami. Povrch je rovinatý a pahorkovitý. Nadmorské výšky sa pohybujú od 180 do 430m. Pozdĺž Hornádu a jeho prítokov Torysy, Olšavy a Bodvy s prítokom Ida vznikli široké riečne nivy s rovinatým povrchom, po obvodu lemujú kotlinu pahorkatiny. Prechodom medzi rovinou a pahorkatinou sú riečne terasy Hornádu a Torysy.

Lesné porasty: Povrch je silne odlesnený a poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pôvodné dubovo-hrabové lesy sa zachovali len zriedkavo. Porast tvoria prevažne listnaté lesy s hojným výskytom dubu, buku, hrabu a brezy. Celé územie predstavuje dnes úrodnú, husto osídlenú krajinu. Najväčšími hospodárskymi strediskami sú Košice a Prešov.

Vodstvo: Najvýznamnejšími riekami územia sú Torysa, Hornád, Bodva a Ida. V oblasti tektonických porúch vystupujú minerálne pramene (Herľany, Ťahanovce).

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Kotlina patrí do teplej klimatickej oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1°C do -3°C, v letných mesiacoch medzi 18-20°C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60-70.

Delenie: Košická kotlina sa delí na 3 geomorfologické podcelky: Košická rovina, Medzevská pahorkatina, Toryská pahorkatina.