Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Juhoslovenskej kotliny.
Poloha: Nachádza sa v jej strednej časti v okolí mesta Lučenec. Na severe ju ohraničuje Revúcka vrchovina (podcelok Cinobanské predhorie, aj časťami Lovinobanská brázda a Málinská brázda), na východe podcelok Rimavská kotlina, na juhu rieka Ipeľ a Cerová vrchovina (podcelky Bučenská vrchovina, Fiľakovská brázda a Mučínska vrchovina), na juhu štátna hranica s Maďarskom a na západe podcelok Ipeľská kotlina a na severozápade Ostrôžky.
Okresy: Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota.
Rozloha:
Najvyšší bod:
Najnižší bod: Koryto rieky Ipeľ pri obci Veľká nad Ipľom v nadmorskej výške približne 155m.
Geologická stavba: V podloží kotliny sa nachádzajú slienité horniny, najmä piesky a íly s vložkami zlepencov. Z nich pri Fiľakove vyčnievajú odolnejšie a tvrdšie skaly z čadiča (tvrdoše). Na treťohorných íloch a pieskoch sa v štvrtohorách pozdĺž riek uložili štrky a piesky, ktoré pokrývajú miestami spraše a sprašové hliny.
Reliéf: Územie má mierne pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad. Je to depresia erózneho pôvodu. Jej dno sa pozvoľna dvíha od juhu na sever a severovýchod a má nadmorskú výšku 160-300m. Pomerne značnú časť kotliny zaberá pahorkatinný stupeň, ktorý má mierne zvlnený, eróziou narezaný povrch. Sú to široké nízke chrbty, oddelené hustou sieťou nehlbokých širokých dolín. V nižšej časti pozdĺž rieky Ipeľ sú široké riečne nivy a riečne terasy. Lučenská kotlina patrí medzi stredne husto zaľudnené územia.
Lesné porasty: Pôvodne bolo územie porastené rozsiahlymi dúbravami a dubovo-hrabovými hájmi, pozdĺž riek rástli lužné lesy. Človek tieto plochy premenil na polia.
Vodstvo: Kotlinou preteká rieka Ipeľ s prítokmi Slatinka a Suchá.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernými ročnými teplotami 8-9°C. Teploty v januári sú od -3°C do -4°C.
Delenie: Geomorfologickými časťami Lučenskej kotliny sú: Novohradské terasy, Jelšovská pahorkatina, Poltárska pahorkatina.