Ipeľská kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Juhoslovenskej kotliny.

Poloha: Nachádza sa v jej západnej časti. Rozprestiera sa v povodí stredného Ipľa a dolného toku rieky Krtíš ako aj ich prítokov. Na severe ho ohraničuje Krupinská planina (podcelky Bzovícka pahorkatina a Modrokamenské úboče), na severovýchode Ostrôžky, na východe podcelok Lučenská kotlina a na juhu štátna hranica s Maďarskom.

Okresy: Levice, Veľký Krtíš.

Rozloha:

Najvyšší bod:

Najnižší bod: Koryto rieky Ipeľ pri Šahách v nadmorskej výške približne 128m.

Geologická stavba: Je to erózno-tektonická zníženina vyplnená miocennými sedimentmi, na ktorých sa miestami uložili pokrovy spraší a sprašových hlín. Bola kedysi súčasťou veľkej panvy, v ktorej sa usadzovali morské a po vzniku okolitých pohorí aj jazerné súvrstvia. Časť z nich obsahuje uhľonosné sloje. Sú to helvetské vrstvy ílov, pieskov a štrkov, prestúpené hrubými plátmi hnedého uhlia. Z týchto neogénnych vrstiev sa doluje hnedé uhlie.

Reliéf: Rieka Ipeľ, tečúca jej južným a východným okrajom a pri tom tvoriaca štátnu hranicu, vytvorila širokú rovinatú nivu s viacerými meandrami, močarinami a mŕtvymi ramenami. Táto pomerne široká niva Ipľa, prechádza do mierne zvlnenej pahorkatiny. Tiahne sa západno-východným smerom v dĺžke okolo 50km a šírke najviac 20km. Ostatný povrch má charakter pahorkatiny, rozčlenenej hustou sieťou dolín do sústavy nízkych a pritom širokých chrbtov. Patrí medzi stredne husto zaľudnené územia.

Lesné porasty: Pôvodný rastlinný kryt nahradil človek intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou.

Vodstvo: Rozprestiera sa v povodí stredného Ipľa a dolného toku rieky Krtíš, ako aj ich prítokov. V miestach tektonických zlomov vyvierajú viaceré minerálne pramene (Koprivnica, Dolná Strehová).

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Zo všetkých slovenských kotlín je Ipeľská kotlina najteplejšia a najsuchšia.

Delenie: Geomorfologickými časťami Ipeľskej kotliny sú: Hontianske terasy, Čebovská pahorkatina, Pôtorska pahorkatina.