Juhoslovenská kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Lučensko-košická zníženina v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Tiahne sa ako široká brázda medzi sopečnými pohoriami v povodí riek Ipeľ a Slaná. Na severe ho ohraničuje Krupinská planina, Ostrôžky a Revúcka vrchovina, na severovýchode Slovenský kras, na východe Bodvianska pahorkatina, na juhu štátna hranica s Maďarskom a Cerová vrchovina, a na západe Podunajská pahorkatina.

Okresy: Levice, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš.

Rozloha: 1.825km2.

Najvyšší bod: Bukovina (525m) – prever!.

Najnižší bod:

Geologická stavba: Územie erózno-tektonického pôvodu vzniklo mohutným priehybom zemskej kôry v neogéne. Budujú ho neogénne a kvartérne sedimenty (najmä sliene, slienité pieskovce, íly, ílovce a bridlice), na ktorých sú kvartérne sprašové hliny a riečne usadeniny. Na morfológii dna sa podieľali erózno-denudačné a akumulačné procesy v pleistocéne. Prevažnú výplň územia tvoria nánosy riečnych štrkov, pokrovy spraší a sprašových hlín.

Reliéf: Je to úzke pretiahnuté územie okolo toku rieky Ipeľ a dolných jej prítokov, smerujúce od východu na západ. Povrch je členitý, pozdĺž toku rieky Ipeľ sa rozkladajú nížiny, nad nimi široké riečne nivy a sústavy riečnych terás a ďalej pahorkatiny so širokými dolinami Slanej, Rimavy a ich prítokov. Relatívne výšky mierne až stredne zvlneného reliéfu dosahujú 20-180m. Nadmorská výška sa pohybuje od 154m (niva Slanej pri Lenartovciach) do 297m v severovýchodnej časti a v ostatných častiach 128-390m.

Lesné porasty: Oblasť je zalesnená listnatými lesmi s prevažným zastúpením drevín duba a hrab, v nížinách okolo Ipľa rastú lužné lesy. Zásah človeka do prírodných pomerov krajiny bol veľmi intenzívny. Krajina je už prevažne odlesnená. Najväčšie plochy zaberá orná pôda, menej lúky, pasienky, kroviny a listnaté lesy. Z bývalých lesov vo vegetačnom stupni teplomilných (dubových, cerových, hrabových a miestami agátových) zostali len malé útržky. Na riečnych nivách sú namiesto lužných lesov vlhké lúky a polia. Priaznivé klimatické a pôdne pomery umožňujú intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Juhoslovenská kotlina predstavuje typ polyfunkčnej poľnohospodárskej a priemyselnej krajiny.

Vodstvo: Hlavným vodným tokom je rieka Ipeľ, ktorá tvorí prirodzenú hranicu s Maďarskom.

Po celej dĺžke má množstvo menších aj väčších prítokov a ešte na území Slovenska sa vlieva do Dunaja. Malú časť územia na východe odvodňuje rieka Rimava a jej prítoky. Vyskytujú sa tu minerálne termálne pramene.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Patrí do teplej klimatickej oblasti s miernou zimou, s možnosťou pestovania teplomilných plodín. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1°C do -3°C, v letných mesiacoch medzi 18-20°C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60-70.

Delenie: Juhoslovenská kotlina sa delí na 3 geomorfologické podcelky: Ipeľská kotlina, Lučenská kotlina, Rimavská kotlina.