Zatriedenie: Geomorfologická časť podcelku Západné Tatry.
Poloha: Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Najmenšia časť podcelku Západných Tatier. Na severe a západe ju ohraničuje štátna hranica s Poľskom, na východe podcelok Východné Tatry (časť Vysoké Tatry, hranicou je Ľaliové sedlo-1.951,8m a Kôprová dolina), na juhu časť Liptovské kopy a na juhozápade časť Liptovské Tatry.
Okresy: Liptovský Mikuláš.
Rozloha:
Najvyšší bod: Kresanica (2.121,9m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré (svetlé vápence, slieňovce, ílovce, pieskovce, dolomity, lokálne bridlice). Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (svetlý vápenec, dolomity) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula).
Reliéf: Horský masív v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádzajú sa tu ďalšie tri vrcholy (Temniak, Malolučniak a Kondratova kopa) a tri sedlá medzi nimi. Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza množstvo jaskýň.
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo: Názov Červené vrchy pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina zvaná sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem nej tu rastie hôlnička dvojradová, chlpaňa gaštanová tmavá a iné. Vzhľadom k pestrému geologickému substrátu Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu vápnomilné a zároveň rastliny kyslomilné.
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Nedelí sa.