Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Tatier.
Poloha: Nachádza sa v ich západnej časti. Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla (1.951,8m). Na severe ho ohraničuje štátna hranica s Poľskom, na východe podcelok Východné Tatry, na juhu Podtatranská kotlina (podcelky Tatranské podhorie a Liptovská kotlina), na západe Chočské vrchy (podcelok Prosečné, hranicou je Hutnianske sedlo-1.185,1m) a na severozápade Podtatranská brázda (podcelok Zuberecká brázda).
Okresy: Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín.
Rozloha: Pohorie sa rozprestiera na ploche 380km2, z toho na Slovensku je to 286km2.
Najvyšší bod: Bystrá (2.248,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Z geologického hľadiska je to jadrové pohorie s mohutným kryštalinickým centrom a masívnymi obalovými sériami. Nachádzajú sa tu tri základné predvrchnokriedové jednotky: tatrikum, fatrikum a hronikum. Obalové série reprezentujú druhohorné alebo o niečo mladšie vápence, dolomity, piesky a štvrtohorné ílovce. Centrálnu časť tvoria hercýnske magmatity (granity a granodiority), južnú časť pararuly, svory, migmatizované ruly s polohami amfibolitov, ortoruly a migmatity. V najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej (Osobitá) časti je územie na styku s flyšovým pásmom geologicky veľmi pestré a je tvorené polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov, dolomitov, bridlíc a pieskovcov.
Reliéf: Západné Tatry sú druhým najvyšším pohorím na Slovensku a ich hlavný hrebeň, dlhý 37km sa tiahne v smere západ-východ. Pomerne ucelený hlavný hrebeň sa začína na západe vrchom Babky (1.566,4m) a pokračuje cez Sivý vrch (1.804,5m), Brestovú (1.902,6m), Salatín (2.047,5m), Baníkov (2.178,0m), Plačlivé (2.125,1m), Volovec (2.063,4m), Hrubý vrch (2.137,0m), Bystrú (2.248,4m), Poľskú Tomanovú (1.977,3m), Temniak (2.096,3m), Kasprov vrch (1.986,7m) a končí na východe Ľaliovým sedlom (1.951,8m). Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene: z Baníkova sú to Kozie chrbty, z Plačlivého je to masív Baranca (2.184,6m), z Hrubého vrchu je to masív Jakubinej (2.193,7m) a z Bystrej sú to masívy Nižnej Bystrej (2.162,3m) a Kotlovej (1.985,4m). Zvláštnosťou je, že najväčšie vrcholy neležia na hlavnom hrebeni ale v jeho bočných rázsochách. V hlavnom hrebeni vrchy zriedka prekračujú nadmorskú výšku 2.000m. Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. Z tej strany vystupujú svahy prudko, severnejšie strany bývajú miernejšie a viac pretiahnuté. Nachádza sa tu celkom 29 vrcholov presahujúcich nadmorskú výšku viac ako 2.000m. Západné Tatry sú hôľno-alpínskeho typu okrem časti Roháče, ktorá má vysokohorský charakter. Vo vápencovo-dolomitických oblastiach sa vyskytuje vysokohorský kras, v ktorom sa nachádza niekoľko jaskýň. Najznámejšia z nich je Brestovská jaskyňa, verejnosti neprístupná. Západné Tatry boli po Východných Tatrách druhým najzaľadnenejším pohorím na Slovensku. Počas posednej doby ľadovej (würm) sa v nich nachádzalo na južnej strane 13 a na severnej strane ďalších 5 samostatných ľadovcov. Najdlhšie z nich boli dlhé 9km a hrubé 200m. Hranica snehu dosahovala nadmorskú výšku 1.400-1.500m. Nachádzajú sa tu všetky úkazy spojené s prítomnosťou ľadovcov: hlboké údolia s prierezom v tvare U, misovité kary, morény ,sutiny, strmé skalné steny, rozoklané hrebene a združené chrbty, skalné ohladeniny, mrazové zruby.
Lesné porasty: Sú súčasťou zóny ihličnatých lesov.
Vodstvo: Ako pozostatok dávnej činnosti ľadovcov sa tu zachovalo 20 menších plies. Najväčším je Prvé Roháčske pleso s rozlohou 2,22ha, najhlbším a aj najvyššie položeným je Vyšné Bystré pleso s hĺbkou 12,5m. Objemom najväčší ľadovec Západných Tatier bol v Roháčskej doline. Mal dĺžku 12km a hrúbku 200m. Od poľadovej doby až do súčasnosti dotvárali povrch Západných Tatier činnosť tečúcej vody a zvetrávanie, čím sa menej ostro vymodelované časti povrchu zaoblili a podmienili vznik hôľneho reliéfu.
Západné Tatry sú súčasťou povodia Váhu (odvodňuje južné a severozápadné svahy prítokmi Oravica, Studený potok, Jalovský potok, Smrečianka a Belá) a Dunajca (odvodňuje severovýchodné svahy).
Rastlinstvo: Západné Tatry patria do oblasti západokarpatskej flóry. Z endemitov tu rastie napríklad jastrabník roháčsky, poniklec slovenský, ostropysk poľný tatranský, očianka bezosťová, soldanelka karpatská, lyžičník tatranský, z reliktov iskerník ľadovcový, poniklec slovenský, sibaldka rozprestretá, sitina gaštanová. Geomorfologická časť Sivý vrch je prechodnou zónou medzi rastlinstvom fatranskej a tatranskej oblasti (fatranský ráz však prevyšuje) a rastú tu druhy, ktoré nemožno nájsť nikde inde v Tatrách, napríklad horčičník Wittmanov, rozchodník biely, klinček lesklý. Z ďalších rastlín sa tu vyskytuje plesnivec alpínsky, horec Clusiov, iskerník obličkolistý, horec ľadový, starček abrotanolistý, sitina trojzárezová, pyštek alpínsky, ďatelina lupinovitá, všivec praslenatý, kamzičník chlpatý, klinček pyšný alpský, zevar úzkolistý, hvozdík lesklý, stračia nôžka tatranská
Živočíšstvo: Podobne ako vo zvyšku Tatier sa tu hojne vyskytujú viaceré druhy cicavcov (medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý, jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, vo vyšších polohách svišť vrchovský, kamzík horský vrchovský, v potokoch vydra riečna). Z vtákov je to najmä orol skalný, tetrov hlucháň, hlucháň obyčajný, sojka škriekavá a mnohé iné. Z pavúkov tu žije strehúň čierny, z rýb pstruh potočný, z hrabošov hrdziak lesný, hraboš snežný, hrabáč tatranský, hrabáč podzemný, hraboš poľný.
Klimatické pomery: Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej klimatickej oblasti. Priemerné ročné teploty sú 2°C a na hlavnom hrebeni 0°C. Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 4-8°C, v okrajových polohách 8-12°C, kým vo vrcholových polohách najvyšších štítov je to menej ako 4°C. Priemerné teploty v januári dosahujú v najvyšších polohách -10°C a menej, v okrajových polohách okolo -8 až -7°C, kým v centrálnej časti je to -10 až -8°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je opäť rozvrstvený podľa nadmorskej výšky. Najvyššie vrcholy dostávajú 1.400-1.600mm zrážok ročne, nižšie polohy 1.200-1.400mm, okrajové oblasti potom 1.000-1.200mm zrážok ročne. Snehová pokrývka sa tu drží 160-200 dní. Západné Tatry sú územím s juhozápadným a severozápadným smerom prevládajúcich vetrov.
Delenie: Geomorfologickými časťami Západných Tatier sú: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy.