Vysoké Tatry

Zatriedenie: Geomorfologická časť Východných Tatier.

Poloha: Nachádza sa v západnej časti podcelku. Na severovýchode ju ohraničuje štátna hranica s Poľskom a Podtatranská brázda (podcelok Ždiarska brázda), na východe časť Belianske Tatry (hranicou je Kopské sedlo), na juhu Podtatranská kotlina (podcelok Popradská kotlina, časť Lomnická pahorkatina a podcelok Tatranské podhorie), na západe podcelok Západné Tatry (časti Liptovské kopy a Červené vrchy – hranicou je Kôprová dolina).

Okresy: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad.

Rozloha: Pohorie sa rozprestiera na ploche 341km2, z toho na Slovensku je to 260km2.

Najvyšší bod: Gerlachovský štít (2.654,4m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Vysoké Tatry sú jadrové pohorie. Ich geologická stavba je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty (hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice).  Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Reliéf: Je najvyšším pohorím na Slovensku. Za ojedinelú koncentráciu prírodných krás si vyslúžili pomenovanie „miniatúrne Alpy“. Hlavný hrebeň má dĺžku 26km, maximálnu šírku 17km a tiahne sa od Ľaliového sedla (1.951,8m) na západe po Kopské sedlo (1.750,2m) na východe. Hrebeň má tvar smerom na juh mierne vypuklého oblúka, ktorý sa tiahne v smere západ-východ a takmer vôbec neklesá pod výšku 2.000m (je v ňom 29 vrcholov nad 2.000m). Najzápadnejším vrcholom je Svinica (2.301,0m), najvýchodnejším Jahňací štít (2.229,6m). Najvyšším vrchom hrebeňa je Ľadový štít (2.627,3m). Z hlavného hrebeňa vybieha na juh a na sever niekoľko rázsoch. Na juh ich vybieha päť a nachádzajú sa v nich najvyššie vrchy pohoria. Od západu sú to rázsochy Kriváňa (2.493,7m), Končistej (2.534,7m), Gerlachovského štítu (2.654,4m), Slavkovského štítu (2.452,4m) a Lomnického štítu (2.633,8m). Na sever vybiehajú celkom štyri rázsochy (z toho na Slovensku dve). Je to rázsocha Vyšného Žabieho štítu (2.262,8m) a Širokej (2.210,3m). Zásluhu na nesúmernom tavre pohoria má najmä treťohorný neogén. Celé horstvo bolo vtedy pozdĺž výrazného južného zlomu vyzdvihnuté takmer o pol kilometra. Vysoké Tatry majú typicky veľhornatinový reliéf so skalnými stenami, vežami, štítmi a plesami. Nachádza sa tu 26 štítov s nadmorskou výškou viac ako 2.500m. Protipólom tatranských hrebeňov a rázsoch sú tatranské doliny. Od hlavného hrebeňa prebiehajú prevažne severojužným smerom. Na južnej strane sú najväčšie Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Veľká Studená a Malá Studená dolina a Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo väčšine dolín sa nachádzajú početné ľadovcové jazerá (plesá).

Lesné porasty: Pôvodná hranica lesa bola v nadmorskej výške 1.500-1.700m, dnes je 1.380-1.410m. Lesné porasty sa delia podľa nadmorských výšok. V submontánnom stupni rastie buk lesný, javor, jaseň a na vlhších miestach jelša. Smrečina v tejto polohe nie je pôvodná a je vždy monokultúra. V podhorskom stupni prevažujú políčka, lúky a pastviny. Montánny stupeň zastupuje smrečina (smrek červený, jedľa, borievka) a listnaté stromy (javor, breza, lipa, brest, buk). S narastajúcou výškou sa vyskytuje smrek, ojedinele smrekovce, vŕba horská, breza plstaná karpatská, jarabina vtáčia, jarabina krásna, limba. V subalpínskom stupni prevláda borovicová kosodrevina.

Vodstvo: Územie patrí do úmoria Čierneho a Baltského mora. Pramení tu napríklad rieka Poprad. Nachádza sa tu 120 plies. Vyviera tu aj niekoľko minerálnych prameňov.

Rastlinstvo: Rastú tu glaciálne relikty (iskerník ľadovcový, dryádka osemlupienková, vŕba bylinná, skalienka ležatá) a subendemity (mak tatranský) a endemity (klinček lesklý, lomikameň trváci, stračia nôžka tatranská, ostropysk poľný tatranský, voskovka holá tatranská, očianka bezosťová). Rastlinstvo sa delí podľa nadmorských výšok. V submontánnom stupni sa na podmáčaných a neodvodňovaných lúkach a pasienkoch vyskytuje všivec močiarny, vachta trojlistá, tučnica obyčajná, páperník úzkolistý a páperník širokolistý, žltohlavy, ochidey (vstavače, päťprstnice). V podraste smrečín rastie z krovín zemolez obyčajný, zemolez čierny, baza červená, ríbezľa alpínska, z bylín bika lesná, smlz chĺpkatý, starček hájny, jastrabník lesný, kyslička obyčajná, papraď samčia, papradka samičia, zubačka žliazkatá, zubačka cibuľkonosná, jarmanka väčšia, mesačnica trváca, udatník lesný, kortúza Matthioliho, metluška krivolaká, ostrevka vápnomilná, papradka vysokohorská, čučoriedka, brusnica, podbelica alpínska, sedmokvietok európsky, soldanelka karpatská, prvosienka holá. Na rašeliniskách rastie rašeliník, páperník pošvatý, kľukva močiarna, brusnica narinná, šucha čierna, rosička okrúhlolistá. Traviny subalpínskeho stupňa zastupuje smilka tuhá, brusnica barinná, horec luskáčovitý, papradka alpínska, stračia nôžka vysoká, zlatobyľ obyčajná alpínska, iskiernik platanolistý, klinček ľadovcový, kamzičník rakúsky, slezinník zelený, tučnica alpínska, starček subalpínsky, zerva klasnatá, horec bodkovaný, ľalia zlatohlavá, devätorník veľkokvetý, prvosienka najmenšia, hlaváč lesný. V alpínskom stupni rastú veronika nízka, iskerník alpínsky, kamzičník chlpatý, skalnica horská, všivec praslenatý, všivec rôznofarebný, kozinec nórsky, kozinec alpínsky, silenka bezbyľová, veternica narciskvetá, sekernica tmavá, bodliak sivastý. V subniválnom stupni rastú horec ľadový, iskerník ľadovcový, silenka bezbyľová, lomikameň zahnutolistý, kostrava nízka, lipnica riedka, hôlnička dvojradová.

Živočíšstvo: Vyskytujú sa tu endemity roztoče Mettrioppia helvetica, pavúk Leptyphantes varians, fúzač karpatský, motýľ Kessleria tatrica, kôrovec Pentacaruptus mrazeki, hrabáč tatranský, kamzík vrchovský tatranský. Z reliktov tu žijú mäkkýše Columella columella a Vertigo arctica, kôrovec žiabronôžka severská, pavúk Raobothorax morulus, hlodavec myšovka vrchovská. Ďalej sa tu vyskytuje motýľ jasoň červenooký, pavúk kosec pestrý, slizniak karpatský, rôzne mnohonôžky a stonožky, z hmyzu lumok veľký, z chrobákov drobčíky, bystruška zlatá, bystruška lesná, nosatec tvrdoň deväťsilový, z obojživelníkov salamandra škvrnitá, mlok karpatský, mlok bodkovaný, mlok horský, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan hnedý, z plazov jašterica živorodá, vretenica severná. Z vtákov tu žijú orešnica perlavá, krivonos smrekový, dážďovník obyčajný, skaliarik sivý, ľabtuška vrchovská, vrchárka červenkavá, murárik červenokrídly, penica popoľavá, hýľ karmínový, sýkorka lesklohlavá, sýkora uhliarka, tesár čierny, ďateľ trojprstý, orol skalný, jastrab, krahulec, bocian čierny, hlucháň hôlny, vrchárka modrá. Z drobných cicavcov tu žijú veverica stromová, pĺšik lieskový, plch lesný, hrdziak lesný, ryšavka lesná, hrabáč tatranský, hraboš snežný, svišť vrchovský, hrabáč podzemný, piskor lesný, piskor horský. Z vyšších cicavcov sú to mačka lesná, jazvec lesný, kuna lesná, líška hrdzavá, jeleň lesný, vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý.

Klimatické pomery: Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1.000 m je potom 5°C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu drží po 200-250 dní v roku. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo 1.600mm.

Delenie: Nedelí sa.