Zatriedenie: Geomorfologická časť Východných Tatier.
Poloha: Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Na severe ju ostro ohraničuje Podtatranská brázda (podcelok Ždiarska brázda), na severovýchode Spišská Magura (podcelok Repisko), na juhovýchode Podtatranská kotlina (podcelok Popradská kotlina, časť Lomnická pahorkatina) a na juhozápade a západe časť Vysoké Tatry. Južnú hranicu pohoria od Vysokých Tatier tvoria dve protismerné doliny vrcholiace v Kopskom sedle (na západe Zadné Meďodoly a na východe Predné Meďodoly), severnú hranicu od Spišskej Magury tvorí rieka Biela.
Okresy: Kežmarok, Poprad.
Rozloha: 67,5km2.
Najvyšší bod: Havran (2.151,5m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to najvyšší karbonátový celok v Karpatoch. Horský masív tvorí krížňanský príkrov. Z obdobia druhohôr sa tu nachádzajú rôzne typy vápencov, dolomitov a tiež kremence a sliene so zreteľnou krasovou topografiou, čím sa zásadne odlišuje od prevažne žulových a bridlicových vrchov Vysokých Tatier. Nachádzajú sa tu i rôzne bridlice.
Reliéf: Rozlohou sú podstatne menšie ako Vysoké Tatry a majú odlišný reliéf vďaka odlišnej geologickej stavbe. Majú podobu pomerne priamočiareho a uceleného hlavného vápencového hrebeňa (bez dlhších bočných rázsoch) dlhého približne 14km, kolmo položeného na východné ukončenie Vysokých Tatier (prebieha v smere severozápad-juhovýchod). Celému pohoriu dominuje dvojica nádherných vrchov na hlavnom hrebeni a to najvyšší vrch Havran (2.151,5m) a Ždiarska vidla (2.141,6m). Výrazné Široké sedlo (1.825,5m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve časti. Západná časť s najvyššími vrchmi je členitejšia, východná tvorí kompaktný a súvislý masívny hrebeň. Má tvar nesúmerne usporiadanej kuesty s množstvom skalných zrubov vo vrcholových a podvrcholových partiách. Belianske Tatry majú prevažne hôľnatý reliéf. Doliny prebiehajú prevažne západo-východným smerom. Väčšia časť úseku Belianskych Tatier je od roku 1987 pre turistov uzavretá. Prístup je od roku 1993 možný jedine po jednosmernom náučnom chodníku z Monkovej doliny do Kopského sedla. Horninové podložie podmieňuje vznik typických krasových javov a útvarov (jaskyne, priepasti). Nachádza sa tu jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, Belianska jaskyňa. Ľadovce v období pleistocénu tu boli zastúpené pomerne málo. Bolo ich tu asi 10 a všetky boli viazané na strmé severné svahy.
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Nedelí sa.