Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Tatier.
Poloha: Nachádza sa v jeho východnej časti. Hranica medzi Východnými a Západnými Tatrami prechádza od Ľaliového sedla (1.951,8m) v hlavnom hrebeni Tatier ponad záver Tichej doliny do sedla Závory v bočnom hrebeni Liptovských kôp. Zo sedla klesá na dno Kôprovej doliny a pokračuje po jej osi až do Podbanského. Na severe ho ohraničuje Podtatranská brázda (podcelok Ždiarska brázda), na východe Spišská Magura (podcelok Repisko), na juhovýchode a na juhu Podtatranská kotlina (podcelok Popradská kotlina, časť Lomnická pahorkatina a podcelok Tatranské podhorie) a na západe podcelok Západné Tatry.
Okresy: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad.
Rozloha: Pohorie sa rozprestiera na ploche 405km2, z toho na Slovensku je to 324km2.
Najvyšší bod: Gerlachovský štít (2.654,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Horninové zloženie územia je rozmanité. Najrozšírenejšími horninami sú prvohorné magmatity (najmä granitoidy, menej diority až tonality).
Reliéf: Západná časť (Vysoké Tatry) má typický veľhornatinový reliéf so skalnými stenami, vežami, štítmi a plesami. Východná časť (Belianske Tatry) je charakteristická prevažne hôľnatým reliéfom. Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. V období pleistocénu prebehlo zaľadnenie asi 3-4krát. Najlepšie sa zachovali stopy po posledných ľadovcoch z würmu. Nachádzalo sa tu približne 21 ľadovcov. Ich pričinením vznikli dlhé a hlboké doliny s charakteristickým priečnym profilom v tvare písmena U. K ďalším sprievodným znakom patria rozoklané štíty, ľadovcové ohladeniny, skalné prahy a celá sústava bočných, čelných a spodných morén, zvyškov horninového materiálu unášaného a vytláčaného niekdajším ľadovcom. Ľadovce dosahovali dĺžku 8-14,2km a hrúbku približne 200-300m. Vo vyšších polohách existujú svojrázne povrchové útvary. Vznikli sčasti ako dôsledok periodického roztápania a mrznutia skál a sutín (tzv. regelácia). Sú to napríklad tory, skalné stupne (mrazové zruby), kamenné dlažby, skalné žľaby, sutinové, kamenné a balvanové prúdy, kužele, sutiny alebo kamenné moria, strmé skalné steny, previsy alebo združené chrbty. Patria medzi ne aj polygonálne (tvoria viac-menej pravidelné kamenné mnohouholníky v najexponovanejších plošných partiách), brázdené (úplazy, v tých istých polohách, ale na miernych svahoch) a girlandové (vrstevnicové dlhé svahové terasky) pôdy.
Lesné porasty:
Vodstvo: Západnou časťou územia prechádza dôležité rozvodie. Kôprovský potok odvádza vody do Bieleho Váhu a ďalej cez Dunaj do Čierneho mora. Väčšinu územia odvodňuje rieka Poprad a jej prítoky. Vody sa najskôr vlievajú do Dunajca a končia v Baltskom mori.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Podnebie územia je drsné a premenlivé. Najvyššie polohy patria k najchladnejším, najveternejším a na zrážky najbohatším oblastiam celej strednej Európy. Celkovo tu prevláda severozápadný smer prúdenia. Vyskytujú sa tu teplé a suché vetry (föhn) aj studené a búrlivé vetry (bóry). Tie páchajú citeľné škody na horských lesných porastoch. Priemerná ročná teplota na Lomnickom štíte je -3,7°C. °°
Delenie: Geomorfologickými časťami Východných Tatier sú: Vysoké Tatry, Belianske Tatry. Obe časti od seba oddeľujú dva protiľahlé dolinové systémy smerujúce do Kopského sedla (1.750,2m). Na západ od sedla sleduje hranica os doliny Zadné Meďodoly a spodný úsek Javorovej doliny. Na východ od Kopského sedla prechádza dolinou Predné Meďodoly a v mieste jej vyústenie do Doliny Kežmarskej Bielej vody sa stáča na sever a vedie úbočím Bujačieho vrchu do Doliny Siedmich prameňov.