Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Východná hranica prechádza po línii údolie Starohorského potoka-hrebeň vrchu Japeň (1.154,4m)-dolina Cenovo-hrebeň západne od obcí Kordíky a Králiky, južná hranica prechádza severne od Banskej Bystrice smerom na obce Podkonice, Moštenica a Hiadeľ, východná hranica pokračuje dolinou rieky Vážna do Hiadeľského sedla, odtiaľ južne od osady Korytnica-kúpele do údolia potoka Žarnovka, severná hranica pokračuje cez obec Donovaly do údolia Starohorského potoka. Na severe a severozápade ho ohraničuje Veľká Fatra, na severovýchode Nízke Tatry, na juhovýchode Horehronské podolie, na juhu Zvolenská kotlina a na západe Kremnické vrchy.
Okresy: Banská Bystrica.
Rozloha: 179km2.
Najvyšší bod: Kozí chrbát (1.330,4m).
Najnižší bod: Koryto rieky Hron v nadmorskej výške približne 330m.
Geologická stavba: Menšia južná časť pohoria je súčasťou pásma veporikum, rozsiahlejšia severní časť súčasťou páska jadrových pohorí. Pás na južnom okraji a severovýchodný výbežok pohoria je tvorený prevažne vápencami a slieňovcami z obdobia kriedy. Východná časť je formovaná vápencami a dolomitmi z obdobia triasu a jury, podobne ako najzápadnejšia časť. Územie severne od Banskej Bystrice je tvorené bridlicami a pieskovcami z obdobia prvohôr. Kryštalické jadro tu vystupuje na povrch v mnohých malých ostrovoch. Prekrývajú ho permské (prvohorné) suchozemské sedimenty charakteru zlepencov. Práve v týchto horninách, ale i kryštaliniku sa vyskytujú náleziská rúd, na ktorých bolo založené baníctvo a hutníctvo farebných kovov, najmä medi a striebra (Staré Hory, Špania Dolina).
Reliéf: Plošne málo rozsiahle pohorie. Hlavný hrebeň začína západne od obce Riečka, prechádza cez vrch Dedkovo (902,0m), pokračuje na hôľny Panský diel (1.100,2m), ďalej cez vrchy Žiare (1.044,8m) a Jelenská skala (1.153,3m) na plošinatý zalesnený terén v okolí obce Donovaly (lokalita Barania hlava), ďalej pokračuje cez vrch Kečka (1.225,3m) na výrazný Kozí chrbát (1.330,4m) a klesá do Hiadeľského sedla (1.099,0m), kde je hranica s Nízkymi Tatrami. Bočné rázsochy sú do doliny Starohorského potoka, Vlačuhova (1.034,3m) a Vysokej (987,6m) s dolinami Moštenickou a Hiadeľskou.
Lesné porasty: Územie je prevažne zalesnené, prevládajú smrekové lesy s prímesou buka. Odlesnené časti (najmä okolie Banskej Bystrice) predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a oráčin. Územie charakterizuje horská lesnatá až lesolúčnatá krajina s lesným hospodárstvom a turisticko-rekreačnou funkciou (Špania Dolina, Donovaly).
Vodstvo: Prevažná časť územia patrí do povodia Hronu, iba malá severovýchodná časť do povodia Váhu. Vyviera tu niekoľko minerálnych prameňov.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Južné svahy, najzápadnejšia časť a tiež údolia potokov Bystrica a Starohorský potok patria do mierne teplej a severné svahy, ako aj časť pohoria severozápadne od Banskej Bystrice do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Geomorfologickou časťou Starohorských vrchov je Kordícka brázda.