Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti) medzi obcami Telgárt na východe po Lučatín na západe. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Na severe ho ohraničujú Nízke Tatry, na východe Spišsko-gemerský kras, na juhu Veporské vrchy a na západe Zvolenská kotlina a Starohorské vrchy.
Okresy: Banská Bystrica, Brezno.
Rozloha: 306km2.
Najvyšší bod: Skalka (1.097,9m).
Najnižší bod: Koryto rieky Hron pri obci Medzibrod na západnom okraji územia v nadmorskej výške približne 415m.
Geologická stavba: Má pestrú geologickú stavbu. Obsahuje prevažne sedimenty mladších a starších treťohôr svedčiace o tom, že v mladších treťohorách bola zaplavená jazerom. Prevažujú paleogénne a neogénne usadené horniny, v ktorých miestami vystupujú staršie horniny podložia a miestami sú prekryté kvartérom. Tvoria ju pararuly, svory a migmatizované ruly s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.
Reliéf: Geomorfologický celok predstavuje hlbokú pretiahnutú preliačinu medzi Veporskými vrchmi a Nízkymi Tatrami, ktorá má charakter priekopovej prepadliny a klesá postupne od Telgártu (900m) k Breznu (500m). Kotlina má pretiahnutý tvar pozdĺž horného toku Hrona. Dĺžka je približne 70km a šírka 1-10km. Najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Breznianskej kotline. Pahorkovitý reliéf prechádza na okrajoch pohorí do vrchovinovitého. Mierne zvlnený terén spôsobili vodné toky stekajúce z okolitých pohorí, ktoré tu na dne vytvorili sústavu riečnych depresií oddelených 100-200m vysokými chrbtami. Navyše sa na strmých okrajoch pohorí výrazne znižuje spád vodných tokov a tým aj ich prepravná sila. Ich vody preto uložili na viacerých miestach typické štrkové kužele, ktoré spestrujú reliéf. Podolie tvoria niva a terasy Hrona, ako aj náplavové kužele jeho prítokov. Kotlina sa nachádza v nadmorských výškach 400-1.000m. V oblasti medzi Breznom a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami a skalnými útvarmi.
Lesné porasty: V minulosti bolo územie husto zalesnené. Dnes je povrch značne odlesnený. V krajinnej pokrývke sa striedajú lúky, pasienky s poľami a zvyšky lesov, v ktorých prevláda smrek. Súvislejšie porastu buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovito sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej.
Vodstvo: Os podolia tvorí rieka Hron. Jej tok klesá na území o 600m, jeho vody sú preto drravé. Na styku podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Horehronské podolie sa delí na 4 geomorfologické podcelky: Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie, Breznianska kotlina, Heľpianske podolie.