Branisko

Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Nachádza sa na východnom Slovensku. Na severe ho ohraničuje Bachureň, na východe Šarišská vrchovina, na juhovýchode Čierna hora (hranicou je tok Hornádu, Dolinského a Kluknavského potoka), na juhu, juhozápade a na západe Hornádska kotlina a na severozápade Levočské vrchy.

Okresy: Levoča, Prešov.

Rozloha: 84km2.

Najvyšší bod: Smrekovica (1.199,9m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Branisko má pestrú geologickú stavbu. Na západe ho od paleogénnych sedimentov oddeľuje poľanovský zlom, na východe šindliarsky zlom. Kvôli výraznému zlomovému obmedzeniu a hrásťovitej stavbe bola severná časť Branisko v minulosti pokladaná za jadrové pohorie (až pri stavbe tunela Branisko sa zistilo, že je zrejme celé súčasťou veporika). Nad ním sa v reliktoch zachovali i horniny gemerika. Budované je z podstatnej časti kryštalickými bridlicami a granitoidnými horninami, rulami, žulami, vápencami, dolomitmi, kremencami a zlepencami. V dolomitovej časti medzi Lipovcom a Lačnovom vytvoril Lačnovský potok krásnu tiesňavu s kaskádami, vodopádmi a bizarnými skalnými útvarmi. V strednej časti v oblasti Patrie (1.170,5m) vystupuje na povrch aj ostrov žulových hornín a na severe a v okolí priesmyku Branisko (750,6m) sa vyskytujú aj druhohorné vápence a dolomity. Geologická stavba sa prejavuje veľmi zreteľne aj na povrchu.

Reliéf: Úzke (šírka v smere východ-západ je iba 3-8km), v smere sever-juh pretiahnuté pohorie, ohraničené zo všetkých strán zlomami s dĺžkou 18km. Tvorí ho morfologicky výrazný horský chrbát, kde sa až ¾ pohoria nachádzajú v nadmorskej výške od 700 do 1.100m. Značné rozdiely v nadmorskej výške mali za následok spätnú eróziu stráňových tokov, ktoré spôsobili zarezanie vodných tokov a vznik systému rázsoch.

Lesné porasty: Porasty tvoria vo vyšších polohách prevažne ihličnaté lesy, hlavne borovicové lesy s bežnými smrekmi a smrekovcami. V hrebeňových častiach miestami dominujú rozsiahle lúky. Na severe sú to smrekové, smrekovo-jedľové lesy, na východe bukové a na juhu borovicové lesy. V nižších polohách je viditeľný prechod k zmiešaným lipovo-dubovým a dubovo-hrabovým porastom. Odlesnené časti tvoria lúky, pasienky, kroviny a polia.

Vodstvo: Pohorie patrí k povodiu Hornádu. Najvýznamnejším tokom je Malá Svinka. Maximálny prietok vodných tokov je na jar počas topenia snehu (hlavne v apríli). Okrajové zóny pohoria sprevádzajú pramene minerálnych vôd. Najvýznamnejším je prameň Salvator.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Oblasti s menšou nadmorskou výškou možno zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie oblasti do chladnej klimatickej oblasti. Priemerné teploty sa v januári pohybujú okolo -6°C až -7°C, zatiaľ čo v júli od 15,5°C do 17°C. Priemerný úhrn zrážok je ročne 650-800mm, s najvýdatnejšími zrážkami v júli a najnižšími vo februári. Snehová pokrývka sa v pohorí drží od 80 do 120 dní v roku.

Delenie: Branisko sa delí na 2 geomorfologické podcelky: Smrekovica, Sľubica.