Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Nízke Beskydy v subprovincii Vonkajšie Východné Karpaty v provincii Východné Karpaty.
Poloha: Na severe ho ohraničuje štátna hranica s Poľskom, na východe Bukovské vrchy, na juhovýchode Beskydské predhorie a na juhozápade a západe Ondavská vrchovina.
Okresy: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník.
Rozloha: 1.148km2.
Najvyšší bod: Vysoký grúň (904,9m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to flyšové pohorie s príkrovovo-vrásovou stavbou. Na vnútornej juhozápadnej strane ho budujú prvky magurského flyšu račanskej jednotky, tvorené vrchnokriedovými až oligocénnymi ílovcami a pieskovcami. Vonkajšia pohraničná časť patrí k vonkajšiemu flyšu, k dukelským vrstvám. Vyznačujú sa typickým flyšovým vývojom, ktorý sa prejavuje striedaním paleogénnych pieskovcov a ílovcových súvrství rôznej litologickej povahy a odolnosti. Pohraničný chrbát budujú vrchnokriedové až paleocénne inoceramové vrstvy (ílovce s lavicami vápnitých pieskovcov).
Reliéf: Reliéf je hladko modelovaný, chrbty sa striedajú s dolinami, kotlinami a brázdami. Povrch je rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd, pretiahnutých zo severozápadu na juhovýchod. Je to klasický príklad vrchovinného reliéfu na Slovensku. V ílovcových súvrstviach boli vymodelované erózno-denudačné zníženiny, ktoré tvoria podcelky. Brázdy oddeľujú vyvýšeniny pretiahnutého tvaru vytvorené na odolnejších pieskovcových vrstvách a chrbty s nadmorskými výškami okolo 500-700m. Povrch brázd kolíše medzi 200-500m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700-800m, tu leží aj najvyšší vrch územia.
Lesné porasty: Vegetačný kryt na flyši nie je veľmi bohatý na množstvo rastlinných druhov, vyznačuje sa však niektorými zvláštnosťami. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. Jednotlivé pásma vyvýšenín a chrbtov sú spravidla zalesnené a neosídlené. Erózne brázdy sú oproti tomu odlesnené a premenené na polia a trávnaté plochy. Sú pomerne husto osídlené sústredenými vidieckymi sídlami malej a strednej veľkosti. V odlesnených dolinách a kotlinách sa vyskytujú lúky, pasienky a orná pôda.
Vodstvo: Takmer celé územie odvodňuje rieka Laborec, ďalšími tokmi sú Udava a Cirocha. Územie má malé zásoby podzemných vôd.
Rastlinstvo: K mimoriadne vzácnym rastlinám patria niektoré východokarpatské endemity.
Živočíšstvo: V pestrej živočíšnej ríši tu žije niekoľko endemitov medzi mäkkýšmi a chrobákmi. Taktiež tu žije viacero vzácnych druhov vtákov a cicavcov. Z veľkých cicavcov sa tu nachádza medveď hnedý, vlk obyčajný a rys ostrovid.
Klimatické pomery: Južná časť územia patrí do teplej, severnejšia do mierne teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -4°C do -6°C, júlové teploty sú 14-17°C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 650-900m.
Delenie: Laborecká vrchovina sa delí na 4 geomorfologické časti: Medzilaborecká brázda, Papínska brázda, Repejovská brázda, Mikovská brázda.