Zatriedenie: Geomorfologický celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti v subprovincii Vnútorné Východné Karpaty v provincii Východné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na východnom Slovensku. Na severe a severovýchode ho ohraničuje Beskydské predhorie, na východe štátna hranica s Ukrajinou a na juhu a na západe Východoslovenská pahorkatina.
Okresy: Humenné, Michalovce, Snina, Sobrance.
Rozloha: 360km2.
Najvyšší bod: Vihorlat (1.075,5m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to sopečné pohorie, ktoré vzniklo v období neogénu koncom treťohôr, kedy došlo k rozsiahlej sopečnej činnosti. Sopečná činnosť sa v tomto území začala neskôr a viaže sa na vznik hlbinných zlomov, ktoré otvorili vstupové cesty sopečným hmotám. Na zlomoch tohto systému sa nachádzajú všetky významnejšie vulkanické centrá pohoria (pri Morskom oku, v záveroch Porubského potoka a Sokolského potoka, na vrchu Vihorlat a na vrchu Kyjov). Najvyššie vrchy vznikali v poslednej etape vulkanizmu a sú tvorené prevažne andezitmi. Finálny vulkanizmus (vznik bazaltov) sa tu neprejavil. Sopečné hmoty prekryli najmä časti druhohorného bradlového pásma, magurského flyšu a neogénnych sedimentov. Na západe vystupujú na povrch aj druhohorné súvrstvia zastúpené vápencami, dolomitmi, slieňovcami, bridlicami, kremencami a inými. Sopečná činnosť sa tu odohrávala prevažne v poklesávajúcom území a iba v neskoršom období bolo celé pohorie vyzdvihnuté vysoko nad svoje okolie. Preto tu nie je typický vulkanický reliéf (ako sú sopečné kužele a podobne), ale vyskytujú sa tu prevažne erózno-zlomové formy s prejavom stratovulkanickej stavby.
Reliéf: Územie prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny. Kým jej okrajové časti dosahujú nadmorskú výšku 250-300m, vrcholové časti Vihorlatských vrchov presahujú 1.000m, čím vertikálne prevýšenie dosahuje až 800m. Tiahne sa v tvare oblúka od severozápadu na juhovýchod. Celková dĺžka je 53km a šírka 2-11km. Má vrchovinový, hornatinový až hlboko rezaný vysočinový reliéf, tvorený stratovulkanickými komplexmi. Centrálna časť pohoria predstavuje kompaktnú horskú hradbu asymetrického tvaru vyklenutú na sever. Strmé a krátke severné svahy sú rozčlenené zovretými dolinami, miernejšie južné stráne majú širšie doliny. Pôvodný sopečný reliéf podľahol zväčša deštrukčnej činnosti. Pôvodne vyššie vrchy sa vplyvom erózie a častých rozsiahlych zosuvov postupne zmenšovali. Početné svahové toky odnášali pôdotvorný materiál a na bázach svahov vytvárali mohutné náplavové kužele. Odkryté lávové prúdy sa rozpadali na veľké kamenné bloky a rozsiahle kamenné moria. Povrch stvárňujú skalné steny, bašty, výklenky a iné formy rozmanitých tvarov, ktoré patria medzi najkrajšie skalné partie v pohorí.
Lesné porasty: Takmer celé pohorie je zalesnené. V podhorí v nadmorských výškach 300-500mm na miernych svahoch a na ostro zbiehajúcich chrbtoch svahov rastú dubové bučiny a zmiešané lesy (hrab, breza, borovica, smrek, smrekovec). Jasenové jelšiny lemujú alúvia potokov podhoria. Pôvodné porasty tvorila jelša lepkavá a jaseň. Prevládajúcim spoločenstvom sú bučiny.
Vodstvo: Andezity budujúce hrebeň pohoria vytvárajú dobré podmienky pre infiltráciu vôd. Povrchová voda na mnohých miestach infiltruje pozdĺž zlomových línií. Na povrch vystupujú mnohé z nich na styku s menej priepustnými pyroklastikami alebo paleogénnymi horninami. Územie patrí do úmoria Čierneho mora (odvodňuje ho Tisa so svojimi prítokmi a do jej povodia patrí i Bodrog, ktorý vzniká sútokom riek Ondava a Latorica). Severovýchodnú časť odvodňuje rieka Cirocha (vlieva sa do Laborca). K najvýznamnejším vodným tokom odvodňujúcom východné svahy patria Luh, Savkov potok a Strihovský potok. Centrálnu a južnú časť odvodňuje Okna. Významné postavenie v pohorí majú jazerá (zosunom prehradené Morské oko, Malé Morské oko, Kotlík).
Rastlinstvo:
Živočíšstvo: Z juhu na územie prenikajú teplomilné stepné živočíchy a tu sa stretávajú s horskými druhmi Karpát (žijú tu niektoré mäkkýše, dážďovky a mnohonôžky). Z chránených druhov hmyzu tu žije fúzač alpský a nosorožtek obyčajný, z motýľov mlynárik horský a perlovec východný. Z obojživelníkov sa tu vyskytujú všetky druhy mlokov, z plazov hojne užovka stromová, z rýb tu žije pstruh potočný a mihuľa potiská. Z vtákov tu žijú sovy (výr skalný a sova dlhochvostá), orol krikľavý a v podhorí slávik veľký. Z drobných cicavcov hraboš močiarny, raniak malý a piskor vrchovský, z veľkých šeliem tu žijú vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá, vydra riečna, vrátil sa sem medveď hnedý.
Klimatické pomery: Na úpätí patrí do mierne teplej a mierne vlhkej (teploty 5-7°C, zrážky 700-800mm), vyššie do chladnej až horskej klimatickej oblasti (teploty 4-5°C, zrážky 800-1.000mm).
Delenie: Vihorlatské vrchy sa delia na 3 geomorfologické podcelky: Humenské vrchy, Vihorlat, Popriečny.