Vŕbovo-topoľové porasty (mäkký lužný les) v najnižších miestach údolných nív väčších riek, na nivných pôdach bohatých na živiny. Hlavným ekologickým faktorom sú pravidelné záplavy povrchovou vodou. Porasty nie sú úplne zapojené, sú spravidla viacposchodové. Krovinové poschodie je druhovo chudobné, prevládajú v ňom zmladené jedince stromov. V bylinnej vrstve sa uplatňujú hygrofilné a nitrofilné druhy. Typickým znakom je vysoká pokryvnosť a prevaha niektorých rýchlo sa šíriacich autochtónnych druhov, napr. Urtica dioica, Phalaroides arundinacea, Rubus caesius, ale aj zavlečených inváznych druhov, ako sú Aster sp., Solidago canadensis, Solidago gigantea, Impatiens glandulifera a iné. Záplavové územia väčších riek v nížinnom a pahorkatinnom stupni do 250-300m, v geomorfologických celkoch Borská nížina, Dolnomoravský úval, Hronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Podunajská rovina, Trnavská pahorkatina a Východoslovenská rovina.
Podunajská nížina, Bodíky (117m n.m.) Autor: J. Košťál 
Podunajská nížina, Bodíky, Šulianske rameno
(119m n.m.) Autor: J. Košťál
Trnavská pahorkatina, Nové Mesto nad Váhom, Sihoť
(181m n.m.) Autor: M. Valachovič
Chvojnická pahorkatina, Radošovce, VN Radošovce
(237m n.m.) Autor: M. Valachovič
Ipeľská pahorkatina, Čata (povyše mosta) (126m n.m.)
Autor: M. Valachovič
Oravská kotlina, Nové Ústie, alúvium Jelešne
(611m n.m.) Autor: R. Hrivnák