(Ls7.4) Slatinné jelšové lesy

Porasty jelše lepkavej v terénnych zníženinách, kde spravidla celoročne stagnuje voda pri úrovni povrchu alebo sú zaplavené niekoľko mesiacov stojatou povrchovou vodou. Hlbšie slatinno-rašelinové pôdy (gleje, organozemné gleje) sú ťažké a málo prevzdušnené. Typickým fyziognomickým znakom sú tzv. barlovité korene jelší, obnažené nad pôdny povrch. Diferenciáciu bylinného poschodia ovplyvňuje členitosť mikroreliéfu. Suchomilnejšie druhy rastú na vyvýšeninách v okolí kmeňov a koreňov jelší, v depresiách naplnených vodou sa vyskytujú vlhkomilné druhy. Najčastejší výskyt slatinných jelšín je na Borskej nížine, zriedkavo sa vyskytujú na Podunajskej rovine a Východoslovenskej rovine, veľmi vzácne v pahorkatinách a kotlinách až do horských polôh, napr. na Horehroní, v Košickej kotline, Liptovskej kotline a v Slanských vrchoch.