Druhovo chudobné spoločenstvá na silikátových (žulových, rulových, kremencových) skalách v najvyšších polohách Tatier, rovnako ako aj v nižších pohoriach. Prevládajú machové a lišajníkové synúzie, fytocenózy cievnatých rastlín sú doteraz málo preskúmané. Ide o stanovištia ohrozených a veľmi vzácnych rastlinných druhov. Taktiež na mylonitových skalách rastú vzácne druhy (napr. Woodsia ilvensis), ktoré prechádzajú aj na mylonitové sutiny (piargy). Špecifické porasty sa vytvorili na kremencových rendách na hrebeni Belianskych Tatier. Porasty sa nachádzajú aj na extrémne suchých andezitových skalách, ktoré sa roztrúsene vyskytujú na skalných stanovištiach vo všetkých neovulkanických pohoriach. Pre suché, výslnné skaly s južnou orientáciou je charakteristický výskyt niektorých stielkatých lišajníkov. Neovulkanické pohoria stredného a východného Slovenska. Okrem andezitov sa podobné cenózy vyskytujú na žule, kremencových skalách a kvarcitoch v niektorých jadrových pohoriach Západných Karpát. Porasty v alpínskom stupni Vysokých Tatier sú málo preskúmané.
Štiavnické vrchy, Hronský Beňadik (240m n.m.)
Autor: J. Košťál
Štiavnické vrchy, PR Krivín (230m n.m.)
Autor: J. Košťál
Štiavnické vrchy, Hronský Beňadik (240m n.m.)
Autor: J. Košťál
Cerová vrchovina, Steblová skala, (asi 400m n.m.)
Autor: J. Košťál
Cerová vrchovina, Hajnáčka, Pohanský hrad
(asi 550m n.m.) Autor: R. Hrivnák
Vtáčnik, Rakytská skala v masíve Žarnova (600m n.m.)
Autor: J. Košťál
Ostrôžky, Ábelová, Bralce (810m n.m.) Autor: R. Hrivnák 
Cerová vrchovina, NPR Šomoška (kamenný vodopád)
(460m n.m.) Autor: J. Košťál
Cerová vrchovina, NPR Šomoška (kamenný vodopád)
(460m n.m.) Autor: J. Košťál
Cerová vrchovina, Ragáč (480m n. m.) Autor: J. Košťál