Dvoj- až trojkosné striedavo vlhké lúky v krátkodobo zaplavovaných alúviách menších riek a potokov a v podmáčaných terénnych depresiách nížin až podhorského stupňa. Porasty sú bujné, druhovo pomerne chudobné, charakteristické spoločným výskytom vlhkomilných a suchomilných druhov. Veľmi citlivo reagujú na zmeny vodného režimu pôdy, čo sa prejavuje vo veľkej premenlivosti druhového zloženia v rámci jedného stanovišťa, ako aj v rámci jednotlivých rokov. Vďaka prirodzenému hnojeniu záplavovými vodami prevládajú v porastoch vysoké trávy, väčšinou psiarka lúčna (Alopecurus pratensis) a na suchších stanovištiach kostrava lúčna (Festuca pratensis). Pôdy sú hlinité až ílovité, zriedkavejšie piesčitohlinité, často uľahnuté, oglejené, niekedy slabo zasolené. Typická je zvýšená hladina podzemnej vody hlavne v jarnom období, v letnom období pôdy na povrchu zvyčajne presychajú. Biotop sa vyskytuje od nížin po podhorský stupeň (Javorie, Košická kotlina, Popradská kotlina, Rimavská kotlina, Slovenské rudohorie, Východoslovenská rovina, Zvolenská kotlina, Žitavská pahorkatina). Kedysi boli podobné lúky značne rozšírené, dnes sú ich stanovištia v dôsledku regulovania vodných tokov, odvodňovania a rozorávania výrazne zredukované. Súčasné rozšírenie psiarkových lúk na Slovensku nie je dostatočne známe.
Krupinská planina, Hrušov (západne od obce)
(460m n.m.) Autor: J. Košťál
Lučenská kotlina, Breznička (pri osade Červeň)
(215m n.m.) Autor: R. Hrivnák
Pohronský Inovec, Obyce (západná časť lúky Pod Škripcom)(600m n. m.) Autor: H. Rosinová