Rovnorodé jedľové lesy alebo porastové zmesi dominantnej jedle s inými drevinami, najčastejšie so smrekom. V ekologicky rôznorodých spoločenstvách, kde je spojovacím článkom edifikátor jedľa, možno vyčleniť tri typy na úrovni podzväzov. Prvým typom sú jedliny na flyši a ťažkých, hlinito-ílovitých pôdach charakteru pseudoglejov, kde pôdne podmienky limitujú buk. V podraste sa najmä v nižších polohách uplatňujú eutrofné prvky. Druhým typom sú mezotrofné jedliny so smrekom z pohorí v zrážkovom tieni Tatier, kde buk absentuje z klimatických príčin. Tretím typom sú smrekovo-jedľové porasty vo vyšších pohoriach na nenasýtených kambizemiach, často podzolovaných. V bylinnej synúzii prevládajú oligotrofné a acidofilné druhy. Pre všetky typy jedlín je príznačný nízkobylinný vzhľad, časté sú paprade. Biotop sa vyskytuje najmä vo vonkajších flyšových Karpatoch, v pohoriach centrálnych Karpát v oblasti zrážkového tieňa Vysokých Tatier v širokom rozpätí nadmorských výšok 300-1.300m, v celkoch Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Ďumbierske Tatry, Javorníky, Kozie chrbty, Kráľovohoľské Tatry, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Laborecká vrchovina, Levočské vrchy, Ľubovnianska vrchovina, Ondavská vrchovina, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Pieniny, Podtatranská brázda, Popradská kotlina, Spišská Magura, Stolické vrchy, Veporské vrchy, Volovské vrchy a Vysoké Tatry.
Turzovská vrchovina, Klokočov (nad obcou) (687m n.m.) Autor: M. Valachovič