Vysokobylinné, horské až vysokohorské javorovo-bukové lesy s prímesou sutinových drevín, prípadne jedle a smreka na hrebeňových a svahových podhrebeňových, často sutinových stanovištiach vyšších pohorí. Optimum majú tam, kde hornú hranicu lesa tvorí buk (pre jednotku sú typické javorovo-bukové lesy s obmedzeným vzrastom na hornej hranici lesa), na živných substrátoch, predovšetkým na vápencoch a dolomitoch, prípadne neutrálnych a zásaditých vulkanitoch. Pôdy sú plytké, s vyšším obsahom skeletu a priaznivou humifikáciou, charakteristické zvýšeným obsahom nitrátov. Krovinové poschodie je chudobné, resp. tvoria ho zmladzujúce jedince drevín, naopak bylinná synúzia je druhovo bohatá. Charakteristické sú horské vysokobylinné druhy. Tieto biotop sú ostrovčekovito rozšírené vo vyššom horskom stupni v nadmorskej výške (900)1.100-1.300m v celkoch Belianske Tatry, Bukovské vrchy, Ďumbierske Tatry, Chočské vrchy, Javorníky, Kráľovohoľské Tatry, Kremnické vrchy, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Laborecká vrchovina, Malá Fatra, Muránska planina, Veľká Fatra, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Podtatranská brázda, Poľana, Slanské vrchy, Slovenský raj, Spišská Magura, Starohorské vrchy, Stolické vrchy, Strážovské vrchy, Veporské vrchy, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy, Vtáčnik a Západné Tatry. Natura 2000: 9140.