Jaseňovo-jelšové lesy v užších údolných nivách potokov a menších riek ovplyvňovaných povrchovými záplavami alebo podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou. Menej typickým stanovišťom sú svahové prameniská alebo terénne zníženiny, kde podzemná voda stagnuje blízko pod povrchom pôdy. Pôdy sú hlinité, stredne ťažké, niekedy oglejené, humózne, s dostatkom živín. Porasty sú spravidla viacposchodové, krovinové poschodie je druhovo bohaté. V bylinnej synúzii sa charakteristicky uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy. Jaseňovo-jelšové lesy lemujú brehy riek a potokov v podhorských polohách, kde výškovo nadväzujú na vŕbovo-topoľové lužné lesy nížin a pahorkatín. Biotop sa udáva z celkov Bachureň, Beskydské predhorie, Biele Karpaty, Branisko, Cerová vrchovina, Čergov, Čierna hora, Horehronské podolie, Hornádska kotlina, Jablunkovské medzihorie, Javorníky, Kozie chrbty, Košická kotlina, Kremnické vrchy, Krupinská planina, Laborecká vrchovina, Liptovská kotlina, Ľubovnianska vrchovina, Malé Karpaty, Muránska planina, Myjavská pahorkatina, Ondavská vrchovina, Pliešovská kotlina, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Poľana, Popradská kotlina, Považské podolie, Považský Inovec, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Slanské vrchy, Slovenský kras, Spišsko-šarišské medzihorie, Starohorské vrchy, Strážovské vrchy, Šarišská vrchovina, Štiavnické vrchy, Tribeč, Turčianska kotlina, Turzovská vrchovina, Vihorlatské vrchy, Vtáčnik, Východoslovenská pahorkatina, Zvolenská kotlina, Žiar, Žiarska kotlina a Žilinská kotlina.
Štiavnické vrchy Autor: M. Valachovič 
Drienčanský kras, PR Alúvium Blhu (270m n.m.)
Autor: J. Košťál
Vtáčnik, Veľké Pole, Tomov štál, (500m n.m.)
Autor: J. Košťál
Revúcka vrchovina, Dolná Bzová (340m n. m.) Autor: R. Hrivnák 
Drienčanský kras, PR Alúvium Blhu (270m n.m.) Autor: J. Košťál