Viacvrstvové, prevažne otvorené, v optimálnom vývoji floristicky mimoriadne bohaté a kvetnaté spoločenstvá vysokých tráv a bylín, osídľujúce výslnné skalnaté hrebienky v záveterných polohách juhovýchodných až východných svahoch pohorí, nad (súčasnou) hornou hranicou lesa. Reliéfom podmienená teplejšia a suchšia mikroklíma umožňuje existenciu nezriedka početných a vitálnych populácií mnohých (sub)termofilných, prevažne subkontinentálnych druhov skalných stepí, xerotermných dubín až submontánnych vápencových bučín a ich lemov na hornej hranici ich vertikálneho rozšírenia. Na sekundárne vzniknutých holiach (Veľká Fatra, Bukovské vrchy) sa po opustení tradičných spôsobov hospodárenia šíria rozsiahle druhotné porasty vytvárajúce osobitné spoločenstvá (AchilleoCalamagrostietum, Potentillo-Calamagrostietum). Tieto biotopy sú známe z Belianskych Tatier, Bukovských vrchov, Malej Fatry (Krivánska Fatra), Muránskej planiny, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Vihorlatských vrchov.
Vysoké Tatry, Bielovodská dolina, pod Širokou
(2.100m n.m.) Autor: M. Valachovič
Veľká Fatra, osada Rybô (záver lavínového žľabu
(1.220m n.m.) Autor: J. Košťál
Veľká Fatra, Krížna, Veľká Ramžiná (1.560m n.m.)
Autor: J. Košťál
Veľká Fatra, Krížna, záver Veľkej Ramžinej (1.520m n.m.) Autor: J. Košťál 
Veľká Fatra, Krížna, Veľká Ramžiná (asi 1.530m n.m.) Autor: J. Košťál