Trávnaté až travinno-bylinné, dvojvrstvové, klimaxové rastlinné spoločenstvá alpínskeho a subniválneho vegetačného stupňa, ktoré uprednostňujú hrebene, skalné rebrá a strmé vrcholové partie, po celý rok vystavené silným vetrom, v zimnom období takmer bez snehovej pokrývky. Vzhľadom na extrémne životné podmienky patria k druhovo najchudobnejším vysokohorským spoločenstvám. Možno ich charakterizovať ako chionofóbne, heliofilné, xero- až mezofilné a extrémne acidofilné. Rastú na oligotrofných, skeletnatých a plytkých pôdach. Výnimku tvoria floristicky bohatšie spoločenstvá zväzu Festucion versicoloris, v ktorých popri acidofilných taxónoch majú hojné zastúpenie neutro- až slabo bazifilné druhy. Tie osídľujú stabilizované mylonitové sutiny a terásky rozlámaných skalných stien. Biotop sa vyskytuje v najvyšších pohoriach Slovenska.
Al1a – Juncion trifidi.
Al1b – Festucion versicoloris.
Al2 – Alpínske snehové výležiská na silikátovom podklade. Chionofilné, mozaikovite vyvinuté vysokohorské spoločenstvá, ktoré osídľujú dná terénnych depresií a ich priľahlé, mierne sklonené svahy, prevažne na silikátovom podklade. Sú to biotopy 8,5-9,5 mesiaca chránené vysokou vrstvou snehu. Krátkemu vegetačnému obdobiu, chladnému a vlhkému prostrediu sú najlepšie prispôsobené machorasty a lišajníky tvoriace podstatnú časť porastov. Biotop sa vyskytuje v najvyšších pohoriach Slovenska (Tatry).
Nízke Tatry, Bôr (1.880m n.m.) Autor: J. Košťál 
Nízke Tatry, Králička (1.800m n.m.) Autor: J. Košťál 
Vysoké Tatry, Predné Kopské sedlo (1.778m n.m.)
Autor: J. Košťál
Vysoké Tatry, Litvorová dolina (asi 1.750m n.m.)
Autor: J. Košťál
Vysoké Tatry, Poľský hrebeň (nad Zamrznutým plesom)
(2.180m n.m.) Autor: J. Košťál
Vysoké Tatry, sedlo Poľský hrebeň (2.200m n.m.)
Autor: J. Košťál
Vysoké Tatry, sedlo Poľský hrebeň (2.200m n.m.)
Autor: J. Košťál
Nízke Tatry, Králička (1.750m n.m.) Autor: J. Košťál 
Nízke Tatry, Králiška (1.750m n.m.) Autor: J. Košťál