Poloha: Územie sa nachádza v okrese Nitra, v katastri Nitry a obcí Dolné Lefantovce, Horné Lefantovce, Jelenec a Žirany, v okrese Partizánske, v katastri Partizánskeho a obcí Klátova Nová Ves, Kolačno, Veľké Uherce a Veľký Klíž, v okrese Prievidza, v katastri obcí Bystričany, Čereňany, Horná Ves, Kamenec pod Vtáčnikom, Radobica, Oslany a Podhradie, v okrese Topoľčany, v katastri Topoľčian a obcí Kovarce, Krnča, Nitrianska Streda, Oponice, Solčany a Súlovce, v okrese Zlaté Moravce, v katastri obcí Kostoľany pod Tríbečom, Ladice, Velčice a Zlatno, v okrese Žarnovica, v katastri obcí Kľak, Malá Lehota, Ostrý Grúň, Píla a Veľké Pole, a v okrese Žiar nad Hronom, v katastri obce Prochot.
Rozloha: 37.665,41ha.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 58/1985 z 24.6.1985. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Nitra, Topoľčany, Prievidza a Žiar nad Hronom. Celková výmera bola 376,6541km2, z toho 348,67km2 bola lesná pôda a 27,94km2 poľnohospodárska pôda (z nej 12,755km2 boli lúky, 11.125km2 pasienky, 3,24km2 orná pôda a 0,82km2 záhrady). Súčasťou oblasti bola ako samostatné územie okolo kóty Lupka (248,8m) na území Nitry Štátna prírodná rezervácia Lupka s výmerou 0,2073km2.
Dôvod vyhlásenia: Chránia sa významné biotopy vtáctva a obojživelníkov, reliktná borovica lesná na vulkanickom podklade a bralnatý reliéf.
Geologická stavba: Chránené územie sa rozkladá na území dvoch odlišných geologicko-geomorfologických celkov, ktoré svojim rozdielnym charakterom skalného podkladu objasňujú príčiny rozširovania rastlinných spoločenstiev. Južnejšia časť sa nachádza v pohorí Tribeč, ktoré tvorí hrádzu v smere severovýchod-juhozápad z obidvoch strán obklopenú neogénnymi panvami. Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam, je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence a bridlice), z ktorých k morfologicky ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ. Severná časť chráneného územia sa nachádza v pohorí Vtáčnik a je tvorená výhradne neogénnymi vulkanickými horninami a je súčasťou Slovenského stredohoria, ktoré je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Najrozšírenejšie na jeho území sú andezity a ich pyroklastiká.
Lesy a porasty: Pomerne veľké relatívne prevýšenia územia, geologická stavba, časté striedanie expozície a výšková klíma podmienili aj vertikálnu pásmovitosť lesnej vegetácie. Podľa vertikálneho členenia vyskytuje sa tu 6 lesných vegetačných stupňov a na základe povahy pôdneho prostredia boli vytvorené 4 rady a 2 medzirady. Typické pre Tribeč sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina s pôvodným smrekom. Vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný.
Vodstvo: CHKO patrí do dvoch povodí. Až na východnú časť Vtáčnika, ktorá patrí do povodia Hrona, ostatná časť patrí do povodia Nitry. Najvodnatejším tokom prameniacim na území CHKO je Kľak.
Rastlinstvo: Výskyt teplomilných druhov sa koncentruje v južnej časti územia, v pohorí Tribeč, najmä v podcelku Zobor, a doznieva v južnej časti pohoria Vtáčnik. Výskyt horských druhov sa koncentruje v severnej časti územia, v pohorí Vtáčnik, na temene Vtáčnika a na k severu klesajúcich svahoch hlavného hrebeňa. Vzhľadom na nadmorskú výšku tu prevládajú horské druhy rastlinstva, ako sú mačucha cesnačková, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodný výskyt má škarda sibírska. V CHKO rastie vyše 1.200 druhov vyšších rastlín, pričom sú tu zastúpené tzv. hraničné prvky, ktoré dosahujú severné, východné, západné, prípadne južné hranice svojho výskytu. Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu Tribeč pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené druhy ako hrdobárka páchnuca, kručinka chlpatá, chrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov.
Živočíšstvo: Ako pri rastlinstve, aj pri živočíšstve je územie CHKO svojimi prírodnými pomermi a pestrou druhovou skladbou jedinečnou študijnou plochou vývoja fauny v karpatskom oblúku v poľadovej dobe. Celkovo tu bolo zistených 5.382 druhov živočíchov, z toho 5.162 bezstavovcov a 220 druhov stavovcov. Zo zástupcov fauny si pozornosť zaslúži výskyt rysa ostrovida a mačky divej ako pôvodných šeliem. Ďalej sa tu vyskytuje jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver. Veľmi dobre sa v pohorí Tribeč darí danielej a muflonej zveri, ktorá bola na Slovensko introdukovaná v roku 1867. Bol to prvý úspešný pokus udomácnenia muflónej zveri nielen v Európe ale i vo svetovom meradle. Zo vzácnych druhov vtákov sa v oblasti vyskytuje orol krikľavý, kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Územie je bohaté na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, ako sú fúzač obrovský, nosorožtek obyčajný, cikáda viničová, sága stepná. Z motýľov jasoň chocholačkový, vidlochvost ovocný a feniklový, z pavúkov stepník červený.
Klimatické pomery:
Využitie územia: Súčasný obraz osídlenia okrajových častí územia Tribeča a Vtáčnika má svoje korene v minulosti, kedy ťažko prístupné a pre poľnohospodárstvo nie príliš vhodné prostredie bolo len riedko osídlené domácim roľníckym a pastierskym obyvateľstvom.