Poloha: Územie sa nachádza v okrese Banská Bystrica, v katastri obcí Hrochoť, Ľubietová, Poniky, Povrazník a Strelníky, v okrese Brezno, v katastri obcí Čierny Balog, Hronec, Sihla a Valaská, v okrese Detva, v katastri Detvy, Hriňovej, a obce Dúbravy, a v okrese Zvolen, v katastri obce Očová.
Rozloha: 20.360,4804ha. Z toho je 3.001,4072ha poľnohospodárska pôda, 17.102,3626ha lesná pôda, 102,4992ha vodné plochy, 48,6161ha zastavané plochy a 105,5953ha ostatné plochy).
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 97/1981 z 12.8.1981. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Banská Bystrica a Zvolen. Mala výmeru 200,79km2. Vyhláškou 431/2001 z 3.9.2001 účinnou od 1.1.2002 bola znovu vyhlásená (boli spresnené jej hranice). Vyhláška 97/1981 bola zrušená. Územie CHKO Poľana bolo v roku 1990 zaradené do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu UNESCO, zameraných na vedecký výskum a ochranu prírody.
Dôvod vyhlásenia: Hlavným dôvodom vyhlásenia územia za chránenú krajinnú oblasť bola jedinečná geologicko-geomorfologická stavba podmienená sopečnou činnosťou v mladších treťohorách, kedy sa vytvorila mohutná zložená sopka s priemerom asi 20km, ktorá sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Zaraďuje sa medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku.
Geologická stavba: Chránené územie sa takmer zhoduje s geomorfologickým celkom Poľana, ktorá je súčasťou oblasti Slovenské stredohorie, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Malá časť územia na východe zasahuje do celku Veporské vrchy, ktorá patrí do oblasti Slovenské rudohorie. Geologickú stavbu vo východnej časti územia vytvorili veporidy, centrálnu a západnú časť tvoria mladotreťohorné vulkanity (andezity, amdezitové tufy a tufity). Vulkanická štruktúra je typická etapovým vývojom formácií. K charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v závere Hrochotskej doliny, hlboké doliny typu V. Východnú časť predstavuje hornatina. Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina (kaldera). Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky.
Lesy a porasty: Značné výškové rozpätie, rôznorodosť expozícií a vplyv panónskej klímy podmienili na pomerne malom území výskyt takmer všetkých lesných vegetačných stupňov. Výškové rozpätie územia je 1.000m (najnižší bod je v nadmorskej výške 460m a najvyšší bod je Poľana – 1.457,8m). Sopečný pôvod a z toho vyplývajúca geomorfologická stavba vytvorila niektoré osobitosti a podmienky na vznik zaujímavostí charakteristických len pre toto územie. Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je pralesovitá vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. Doterajšie využívanie územia umožnilo zachovať pôsobivý ráz krajiny. Takmer 85% územia pokrývajú lesy, tvoriace pestrý komplex, od dubín s fragmentmi teplomilných spoločenstiev, cez zmiešané lesy, až po vrcholovú smrečinu.
Vodstvo: Typickým znakom siete potokov je jej odstredivý charakter, teda odtok vôd z vrcholových častí pohoria na všetky svetové strany, ako aj klasický vývoj dostredivej siete potokov v hornom toku potoka Hučava (v oblasti Kysliniek). Charakter siete potokov na Slovensku nemá obdobu.
Rastlinstvo: Odlesnené plochy s trávnatými lúčnymi porastmi sa vyskytujú v južnej časti (Detvianske predhorie) s kopaničiarskym osídlením, ďalej v okolí Kysliniek a Vrchslatiny. Prevláda teda horská lesnatá krajina s bohatstvom flóry a fauny. Zaujímavosťou flóry je prelínanie sucho a teplomilných druhov s druhmi horskými a subalpínskymi. Xerotermné druhy sa nachádzajú v južnej časti CHKO. Horské a subalpínske druhy sa viažu predovšetkým na chladné stanovišťa vyšších polôh. Pozoruhodná ale zároveň ohrozená je vegetácia geobiocenóz rašelinného až slatinného charakteru. Doposiaľ bolo na území CHKO zistených viac ako 1.200 druhov vyšších rastlín. Na území sa vyskytujú viaceré chránené a ohrozené rastlinné druhy a endemity. Výskyt vzácnych druhov orchideí, lišajníkov, machov a rias. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.
Živočíšstvo: Svojráznosť vývoja a súčasné zloženie živočíšstva Poľany určovali a podmieňovali najmä špecifické ekologické faktory prírodného prostredia tohto treťohorného stratovulkánu. Na pomerne malej ploche sa preto vyskytujú živočíšne spoločenstvá listnatého, zmiešaného a ihličnatého lesa, krovinových a bylinných formácií, miestami spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Pomerne malý rozsah antropogénynch zásahov do prírodného prostredia (okrem obhospodarovania lesa) umožňuje existenciu viacerých vzácnych a chránených druhov. Výskyt vzácnych rovnokrídlovcov. Zo stavovcov tvoria najpočetnejšiu skupinu vtáky. Bolo tu zistených 174 druhov vtákov, pričom 128 z nich tu aj hniezdi. Veľmi ohrozenou skupinou vtákov sú dravce. Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Neodmysliteľnú súčasť fauny územia tvorí aj 56 druhov cicavcov. Skoro všetky vodné toky osídľuje ohrozená vydra riečna. Lesy sú oddávna známe šelmami: mačkou divou, rysom ostrovidom, vlkom dravým a medveďom hnedým. Poľovná zver má výborné trofejové hodnoty (jelenia zver). Územie Poľany bolo v roku 1975 vyhlásené za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Klimatické pomery: Do nadmorskej výšky 700-800m sa územie zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti, nad touto výškou do mierne chladnej a chladnej oblasti, vrcholové časti pohoria do horskej studenej klímy. Najdlhšie sa snehová pokrývka drží na Poľane, v priemere 130 dní v roku. Maximálne výšky celkovej snehovej pokrývky sú 100-120cm.
Využitie územia: Územie patrí medzi najmenej urbanizované veľkoplošné chránené územia na Slovensku.