Poloha: Nachádza sa na juhovýchodnom Slovensku. Hraničí s Ukrajinou a Maďarskom. Prevažnú časť tvorí Východoslovenská rovina (podcelky Latorická rovina, Bodrocká rovina, Medzibodrocké pláňavy), čiastočne zasahuje do južnej časti Zemplínskych vrchov. Nachádza sa v okrese Michalovce, v katastri Veľkých Kapušian a obcí Beša, Čičarovce, Kapušianske Kľačany, Oborín, Ptrukša a Veľké Slemence, a v okrese Trebišov, v katastri Kráľovského Chlmca a obcí Bačka, Bara, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Cejkov, Černochov, Čierna, Klin nad Bodrogom, Ladmovce, Leles, Malá Tŕňa, Malý Horeš, Malý Kamenec, Poľany, Rad, Slovenské Nové Mesto, Soľnička, Somotor, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária (miestna časť Pavlovo), Svinice, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Vojka, Zatín a Zemplín. Územie zahŕňa hlavný tok rieky Latorica a dolnú časť tokov Laborec a Ondava so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami. Lužné lesy, vodné a močiarne spoločenstvá, inundačné územie Latorice so spleťou ramien, pieskové duny – to všetko vytvára svojrázny a neopakovateľný charakter tejto časti Latorickej roviny.
Rozloha: 23.198,4602ha.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 278/1990 z 25.6.1990 s účinnosťou od 1.9.1990. Rozprestierala sa vo vtedajšom okrese Trebišov. Celková výmera bola 15.620,4166ha, z toho 2.994,7120ha bol lesný pôdny fond (2.937,0220ha hospodárske lesy a 57,69ha lesy osobitného určenia), 8.320,5483ha poľnohospodársky pôdny fond (4.178,4054ha orná pôda, 26,6646ha vinohrady, 148,6982ha záhrady, 3,2878ha ovocné sady a 2.194,3166ha pasienky), 1.540,8230ha ostatné vodné plochy, 129,9011ha zastavané plochy a nádvoria a 2.634,4322ha ostatné plochy. Vyhláškou 122/2004 z 20,1,2004 účinnou od 1.4.2001 bola znovu vyhlásená (prehodnotené jej hranice). Vyhláška 278/1990 bola zrušená. Chránenú krajinnú oblasť tvoria dve časti: samotné územie a solitérne územie Kerestúr.
Dôvod vyhlásenia: Je to po CHKO Záhorie, druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom územia sú už dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike.
Geologická stavba: Z hľadiska geologickej stavby sú na území zastúpené horniny z neogénu, neogénne vulkanity a horniny mezozoika vnútorných Karpát. Územie budujú prevažne kvartérne sedimenty s typickým fluviálnm a eolickým reliéfom. Väčšia časť územia je tvorená rovinou s veľmi malým prevýšením, miestami okolo 10m. Územie má ráz typickej poriečnej zóny s nepatrnými deniveláciami terénu, so sieťou živých a mŕtvych ramien a umelých odvodňovacích kanálov. Malá časť územia je tvorená pahorkatinami a vrchovinami. V dnešnom reliéfe možno rozlíšiť mokraďové úpätné a medzivalové depresie, fosílne a recentné agradačné valy a ich osi, pieskové presypy a duny, príkrovové trosky a iné štruktúrne tvrdoše. Územie leží v nadmorskej výške 94-331m. Rovinný reliéf sa nízke zrážky do 600mm za rok majú priamy vplyv na veľkosť špecifického odtoku z územia, ktorý tu dosahuje hodnoty pod 1,5l/s z km2.
Lesy a porasty: Povrch územia je vo veľkej miere odlesnený. Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali rieky, sa zachovalo niekoľko nesúvislých fragmentov kultúrnych lesov. V tesnej blízkosti riek majú vytvorené existenčné podmienky lužné lesy vŕbovo-topoľové. Plošne najviac podmienok je vytvorených pre existenciu nížinných lužných lesov. Pomerne malý potenciál majú dubovo-hrabové lesy, najsuchšie miesta vytvárajú podmienky pre existenciu xerotermných dubových lesov. V bezodtokových depresiách sa usadili slatinné vŕbové kroviská až slatinné jelšové lesy. V pahorkatinnom stupni vápencovej oblasti sú charakteristické dubové subxerotermofilné lesy.
Vodstvo: Riečna sústava Východoslovenskej nížiny je typickým príkladom vejárovitej siete, v ktorej rieky rovnakých vlastností a hodnoty sa zbiehali na malom území, čo je podmienené neotektonickými poruchami územia a poklesov Východoslovenskej nížiny. V dôsledku toho sú všetky rieky prinútené usmerniť svoj tok do rovnakého bodu, centra riečnej sústavy. Takýto typ prostredia je však veľmi nepriaznivý pre odtok veľkých vôd, najmä v období jarného topenia snehu, kedy dochádza k zaplavovaniu a podmáčaniu pomerne veľkého územia. Na charakter Latorickej roviny v nemalej miere vplýva aj výška hladiny podzemných vôd a jej dynamika, v závislosti s povrchovou vodou.
Rastlinstvo: Podľa fytogeografického členenia patrí územie do oblasti panónskej flóry, obvod eupanónskej xerotermnej flóry a do okrsku Východoslovenská nížina. Hustá sieť mŕtvych ramien, materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu. Bolo tu opísaných viac ako 50 asociácií so značným počtom vzácnych až ohrozených druhov. Z vzácnych a ohrozených druhov rastlín vodnej a močiarnej vegetácie možno spomenúť druh lekno biele, leknica žltá, aldrovandka pľuzgiernatá, chren veľkoplodý, žerušnica malokvetá, ostrica metlinatá, elatinka kuričkovitá, vstavač úhľadný, starček erukolistý, rezavka aloovitá, iskerník bočnokvetý, kotvica plávajúca, húsenikovec erukovitý. Významné sú aj druhotne vytvorené biotopy, zaplavované lúky. slúžiace ako pasienky so spleťou zamokrených depresií, ma ktorých rastú rozptýlené skupiny krovín a krovinných spoločenstiev, ako aj solitéry, prevažne vŕby. Rastú tu aj vzácne a ohrozené druhy ako ostrica čiernoklasá, pichliač úzkolistý, korunkovka strakatá, králik neskorý, bleduľa jarná, bleduľa letná. Na pieskových dunách, ktoré sa nachádzajú hlavne v južnej časti územia, k vzácnym a ohrozeným druhom patria poniklec lúčny maďarský, pavinec horský, horčičník konáristý, gypsomilka metlinatá. Ohrozenými burinnými druhmi sú hlaváčik letný a kúkoľ poľný. Medzi vzácne druhy xerotermných strání patria poniklec veľkokvetý, poniklec Zimmermannov, jasenec biely, hlaváčik jarný, veternica lesná, kavyľ pôvabný, prilbica jedhojová, kosatec bezlistý uhorský, vstavač purpurový.
Živočíšstvo: Zoogeograficky je územie začlenené k panónskemu úseku eurosibírskej provincie stepí. Živočíšstvo je zastúpené boreálnymi, mediteránnymi a stepnoeremiálnymi prvkami. Rôznorodosť biotopov v území (vodné toky až suché xerotermné biotopy) je predpokladom výskytu vysokého počtu druhov fauny na pomerne malom území. Najviac druhov sa vzhľadom na charakter územia viaže na vodné a močiarne biotopy. Na území bol zaznamenaný výskyt vzácnych druhov hmyzu ako fúzač veľký, koník stepný, modlivka zelená, pestroň vlkovcový, vidlochvost fenikový, vidlochvost ovocný. Z lastúrnikov je známe korýtko riečne, z obojživelníkov hrabavka škvrnitá, ropucha obyčajná, ropucha zelená, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená, skokan ostropyský, skokan štíhly, skokan rapotavý, skokan krátkonohý, kunka obyčajná, kunka červenobruchá. Z plazov je pozoruhodný výskyt korytnačky močiarnej, ktorá bola zistená na viacerých lokalitách. Ďalej sa tu vyskytuje jašterica bystrá, jašterica zelená, jašterica živorodá, užovka obojková, užovka hladká, slepúch lámavý. Na území CHKO bolo zistených viac ako 210 druhov vtákov, viacero vzácnych druhov tu i hniezdi. Nachádza sa tu v súčasnosti najväčšia kolónia brodivcov na území Slovenska, v ktorej pravidelne hniezdi bučiak nočný, kormorán veľký, volavka striebristá, volavka biela, volavka popolavá, volavka purpurová a v poslednom období aj veľmi vzácny hniezdič volavka vlasatá. Z ďalších druhov bolo na území CHKO zistené hniezdenie beluše malej, bučiaka trsťového, bučiačika močiarneho, bociana bieleho, bociana čierneho, kane močiarnej, jastraba lesného, haje tmavej, haje červenej, orla krikľavého, orla kráľovského, včelára lesného, sokola lastovičiara, plamienky driemavej, rybárika riečneho, včelárika zlatého, dudka chochlatého, kalužiaka červenonohého, orliaka morského, kačice chrabky, chriašteľa bodkovaného, chriašteľa malého, chriašteľa vodného, chrapkáča poľného, ďatľa čierneho, ďatľa prostredného, krutihlava hnedého, strakoša kolesára, svrčiaka zelenkavého, svrčiaka riečneho, slávika tmavého, fúzatky trsťovej, škovránka stromového a kúdelníčky lužnej. Pre mnohé ďalšie vzácne druhy je územie významnou migračnou trasou. Z množstva cicavcov je potrebné spomenúť viacero pozorovaní losa mokraďového, vydry riečnej, piskora lesného, piskora malého, mačky divej, lasice obyčajnej. Z ostatných druhov tu žije líška, kuna lesná, tchor a iné. Z netopierov sa tu zistilo 9 druhov (napríklad netopier obyčajný. Bohato je tu zastúpená aj ichtyofauna. Vyskytujú sa tu takmer všetky nížinné druhy rýb, z ktorých je viacero chránených, napr. blatniak tmavý, kolok veľký, hrúz Kesslerov, hrebenačka pásavá, šabľa krivočiara.
Klimatické pomery: Východoslovenská nížina, ktorej centrálna časť zaberá územie CHKO patrí k najteplejším a zároveň najsuchším územiam. Má subkontinentálnu klímu. Patrí do teplej oblasti, teplého, suchého okrsku s chladnou zimou s teplotou v januári nad -3°C, s počtom letných dní nad 50 s ročným úhrnom zrážok 530-650mm.
Využitie územia: