Homo sapiens žije približne od 200.000 p. n.l. Vyvinul sa vo východnej Afrike. Približne od roku 70.000 p. n.l. sa rozšíril mimo Afriky. Okolo roku 40.000 p. n.l. prišiel do Európy. Iná teória hovorí, že Homo sapiens vznikol paralelne na viacerých miestach (v podstate na tých istých miestach, kde žije aj dnes). Za najpravdepodobnejšiu sa pokladá teória transcentrizmu, podľa ktorej sa Homo sapiens vyvinul v Afrike a pri svojom postupe sa čiastočne biologicky pomiešal s lokálnymi populáciami na územiach, kam prišiel. Charakteristické je zvislé držanie tela, inteligencia, využívanie odevu, schopnosť hovoriť a pomocou rúk používať nástroje. Objem lebky má približne 1.200-1.400cm3. Vytvára veľké a hierarchicky komplikované spoločenstvá. Ako bytosť si uvedomuje sama seba a je schopná abstraktného myslenia a vedeckého bádania. Približne od 13.000 p. n.l. po vyhynutí Homo floresiensis zostáva Homo sapiens jediným žijúcim druhom. Nálezov Homo sapiens je nespočetné množstvo. Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo sapiens crogmanonensis.
Homo sapiens crogmanonensis (kromaňonec). Homo sapiens crogmanonensis žil približne v období 40.000 p. n.l. – 10.000 p. n.l. Nazvaný je podľa náleziska Cro-Magnon v južnom Francúzsku z roku 1868. Išlo o prvého európskeho predstaviteľa druhu Homo sapiens. Bol súčasníkom dožívajúcich neskorých neandertálcov. Kromaňonec mal značne robustné kosti, mohutnejšie očné oblúky a väčšie predné zuby. Základnými znakmi sa ale nelíšil od súčasného typu človeka. Kromaňonec osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo. Bol lovcom, žil v tlupách, býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach, vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohov a kameňa, staval obydlia, založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien – Venuše, nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). V hroboch sa často našli kostry v skrčenej polohe zasypané červenou hlinkou a nástroje. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra szeletien, gravettien, aurignacien, magdalenien a pavlovien. Náleziská sú v Európe, Ázii a Afrike. Nálezy mimo skupiny Cro-Magnon (Cro-Magnon, Chancelade, Grimaldi) sú často veľmi odlišné, čiže kromaňonec vykazoval značnú variabilitu (nálezy z Brna predstavujú skupinu s úzkou tvárou a nižšou postavou). Medzi najvýznamnejšie európske nálezy Homo sapiens crogmanonensis patria lokality Cro-Magnon, Chancelade, Combe Capelle, Abri Pataud, La Cottes Vienne, Les Roches a Les Rois vo Francúzsku, Grimaldi v Taliansku, Oberkassel, Sande, Brühl a Binshof v Nemecku, Afontova Gora, Sungir a Kostenki v Rusku, Praha (Svatý Prokop), Koněprusy (Zlatý kůň) a Podbaba v Čechách a Mladeč, Dolní Věstonice, Předmostí, Brno a Pavlov na Morave.