Homo heidelbergensis žil približne v období 900.000 p. n.l. – 200.000 p. n.l. Vyvinul sa z druhu Homo antecessor. Mal robustné telo, silné kosti a svaly, masívne lebkové kosti, úzku lebečnú dutinu, silné nadočnicové oblúky, veľkú tvár s relatívne strmou profilovou líniou, dolnú tretiu stoličku väčšiu ako prvú a druhú a masívnu čeľusť s náznakom bradového výbežku. Objem lebky mal približne 1.100-1.300cm3. Žil v zmiešaných lesoch, kombinovaných s trávnatými porastami. Živil sa rastlinami, ale aj lovil. Okolo 300.000 p. n.l. zrejme došlo k poklesu hrtana, ktorý umožnil artikulovanú reč. V jeho období narastal význam učenia. Staval lovecké prístrešky, vyrábal kožené odevy a pokrývky, približne od roku 300.000 p. n.l. používal oheň. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra acheuléen. Pred rokom 300.000 p. n.l. sa objavila levallois moustérienska kultúra. Medzi najvýznamnejšie európske nálezy Homo heidelbergensis patria nálezy z lokalít Heidelberg (Mauer), Bilzingsleben, Boxgrove, Cueva Mayor, Arago, Montmaurin, Petralona, Ceprano, Steinheim, pohorie Atapuerca (jaskyňa Sima de los Huesos), Swanscombe, Fontana Ranuccio, Terra Amata a Vértesszölös. Ďalšie nálezy pochádzajú z Afriky: Baringo, Tarnifin, Florisbad, Ileret, Kanjera, Koro Toro, Laetoli, Lajnyamok, Mumba, Ndutu, Salá a z Ázie: Ťin-niou-šan, Che-sien, Lung-tchan-tung, Ma-pa, Narmada, Ngandong, Rasdan, Tham Hai, Tham Khuven, Lung-ku-tung a Ta-li. Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo rhodesiensis a Homo cepranensis.
Homo rhodesiensis (človek rodézsky).
Homo rhodesiensis žil iba v Afrike a v oblasti Blízkeho Východu v Ázii približne v období 700.000 p. n.l. – 195.000 p. n.l. Vyvinul sa z druhu Homo antecessor. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo rhodesiensis patrí nález z lokalít Broken Hill (Kabwe), Bodo d´Ar, Cave of Hearts, Dire-Dawa, Saldanha, Singa a Eyasi v Afrike.
Homo cepranensis (človek cepranský).
Homo cepranensis žil približne v období 580.000 p. n.l. – 350.000 p. n.l. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo cepranensis patrí nález z lokality Ceprano juhovýchodne od Ríma v Taliansku, ktorý je pravdepodobne jediným nálezom tohto druhu. Nález pochádza z roku 1994.