Homo habilis (človek zručný)

Homo habilis žil približne v období 2,5milióna p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vyvinul sa z australopiteka. Vysoký bol 1,2-1,6m. Objem lebky mal približne 600-700cm3. Mal dokonalú dvojnohú chôdzu, dvojkorenné horné premoláry. Vyrábal si dokonalejšie kamenné nástroje, staval si primitívne prístrešky (zástena chrániaca pred vetrom alebo divou zverou, ohrádky z lávových kameňov usporiadané do nepravidelného kruhu s priemerom 350-450cm a výškou 30cm). Živil sa najmä zberom rastlín, príležitostným lovom termitov a drobných živočíchov a vyhľadávaním tiel uhynutých alebo ulovených zvierat (nekrofágia), ktoré zanechali predátori. Človek zručný žil v mozaikovom teréne lesostepi a šíriacej sa savany. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra olduvan. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo habilis patria nálezy z východnej a južnej Afriky: z rokliny v regióne Olduvai (roky 1959-1963), z regiónu Omo, lokalita Koobi Fora. Z druhu Homo habilis sa pravdepodobne ďalší ľudský druh nevyvinul (slepá vývojová vetva). Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo rudolfensis a Homo gautengensis.

Homo rudolfensis (človek turkanský).

Homo rudolfensis žil približne v období 2,5milióna p .n.l. – 1,6 milióna p. n.l. Názov druhu je odvodený zo staršieho názvu náleziska na brehu Rudolfovho jazera (v súčasnosti jazero Turkana) v Keni. Vyvinul sa z australopiteka. Vysoký bol 1,35-1,5m, vážil okolo 30kg. Objem lebky mal približne 700-800cm3. Mal predĺžené dolné končatiny, trojkorenné horné premoláry, robustnejšie čeľuste, výrazný nadočnicový val, zaoblené záhlavie a pomerne vysokú tvár. Žil na savane kombinovanej s lesostepou. Živil sa rastlinami a drobnou zverinou. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo rudolfensis patria nálezy na brehu jazera Turkana v Keni, z regiónu Omo, lokality Koobi Fora a Shungura Formation. Z druhu Homo rudolfensis sa pravdepodobne ďalší ľudský druh nevyvinul (slepá vývojová vetva).

Homo gautengensis.

Homo gautengensis žil približne v období 2milióny p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vysoký bol 1m, vážil okolo 50kg. Bol všežravec, ale mohol mať aj sklony ku kanibalizmu (naznačujú to stopy na jednej z lebiek, ktorá bola ostrým predmetom zbavená mäsa). Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo gautengensis patria nálezy z lokality Sterkfontein z roku 1976, Swartkrans a Drimolen v južnej Afrike.