Homo erectus žil približne v období 2,25milióna p. n.l. – 50.000 p. n.l. Vyvinul sa z Homo habilis. Vysoký bol 1,7-1,8m, vážil okolo 60-80kg. Bol to už fyzicky mohutný typ človeka. Jeho štíhla postava umožňovala efektívnu chôdzu a beh. Objem lebky mal približne 750-1.225cm3. Mal hrubý nadočnicový val, dozadu ubiehajúce nízke a sploštené čelo, očnicové zúženie čelovej kosti, sánku bez brady, náznak predno-zadného kostného hrebeňa na vrchu mozgovej časti lebky, zauhlené záhlavie, veľké lícne kosti, dopredu vystupujúcu tvár, široký nos, mohutné čeľuste a podnebie. Zredukovalo sa mu ochlpenie tela (vtedy, ako sa z neho stal stály chodec), zmnožili sa potné žľazy a vznikol nový termoregulačný systém. Homo erectus používal oheň, staval si jednoduché lovecké prístrešky a používal drevené kyjaky a oštepy. Žil v organizovaných skupinách. Lovil väčšie zvieratá a systematicky zbieral rastlinnú potravu. Jedlo varil (upravoval na ohni), tak ako moderní ľudia. Dochádzalo uňho k rozvoju naučených vzorcov správania, presadzoval sa princíp spolupráce a reciprocity a rástol význam učenia v detstve. Hmotnou kultúrou druhu bola kultúra olduvan (jednoduché hrubo opracované nástroje) a acheuléen (drobnotvará industria z kremeňa – pästné kliny, obojstranne opracované priečne sekáče, škrabky, rydlá a podobne). Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo erectus patria nálezy na Jáve, v Číne a v Afrike. V Európe sú významné nálezy z Nemecka (Mauer, Bilzingsleben, Reilingen), Grécka (Petralona), Maďarska (Síleš), Francúzska (Arago/Tautavel, Lazaret), Talianska (Ceprano) a Španielska (Gran Dolina/Atapuerca). Do tohto pojmu sa zaraďuje aj Homo ergaster a Homo georgicus.
Homo ergaster (človek pracujúci).
Homo ergaster žil iba v Afrike približne v období 1,9milióna p. n.l. – 600.000 p. n.l. Vyvinul sa pravdepodobne z Homo habilis. Vysoký bol 1,5-1,7m. Mal robustnejšiu stavbu tela, kratšie a širšie čeľuste, pokročilú stavbu chrupu a výrazný (plochý a široký) nos. Objem lebky mal približne 600-950cm3. Homo ergaster sa živil systematickým zberom rastlinnej potravy. Zároveň bol príležitostným lovcom a nekrofágom. Žil vo východnej Afrike v otvorenej savane miestami sa meniacej na lesostep. Hmotnou kultúrou druhu bola pokročilá kultúra olduvan. Medzi najvýznamnejšie nálezy Homo ergaster patria nálezy z lokalít Koobi Fora, Ileret, Nariokotome, Olduvai Bed II. Kung-ku-pcho v Afrike.
Homo georgicus (človek gruzínsky).
Homo georgicus žil iba v gruzínskej lokalite Dmanisi (juhozápadne od Tbilisi) približne v období 1,8milióna p. n.l. – 800.000 p. n.l. Vyvinul sa pravdepodobne z druhu Homo habilis, ktorý opustil Afriku. V období okolo 1milióna p. n.l. prišiel do Európy. Vysoký bol 1,5m. Objem lebky mal približne 600-800cm3. Mal tenký nadočnicový val, nízke a dozadu ustupujúce čelo a priečnu kostnú vyvýšeninu na záhlaví. Jedinou známou lokalitou s nálezmi Homo georgicus je Dmanisi (najstarší nález pochádza z roku 1991).