Narodený: 1420.
Zomrel: Pravdepodobne v roku 1480.
Otec: Anton Podmanický.
Matka:
Súrodenci: Ladislav Podmanický.
Manželka: Jeho prvou manželkou bola dcéra lednického zemepána Václava Bielika z Korníc, čím sa Blažej stal vlastníkom hradu Lednica. Jeho priazeň k husitským žoldnierom bola spečatená jeho druhou svadbou s vdovou po husitskom veliteľovi kapitánovi Mikulášovi Švidrigalovi, Dorotou.
Deti: Z prvého manželstva sa mu narodili deti Ján a Mikuláš. Z druhého manželstva sa narodil syn Václav.
Zakladateľ jednej z dvoch vetiev rodu. Spojil svoj osud s kráľovnou Alžbetou a mladučkým Ladislavom V. (Pohrobkom), synom predčasne zosnulého kráľa Albrechta. Albrecht sa stal následníkom uhorského trónu v dôsledku dohody Habsburgovcov so Žigmundom Luxemburským, podľa ktorej vládu v krajine získa manžel jednej z jeho dcér. Priazeň panovníka z rodu Luxemburg sa prejavila zväčšením a upevnením rodovej dŕžavy, z ktorej začalo vznikať súvislé územie v oblasti stredného Považia medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Ako podriadený Alžbety sa Blažej Podmanický stal členom armády bratríkov Jána Jiskru z Brandýsa. V dlhotrvajúcej občianskej vojne spolu s českými a poľskými žoldniermi dobýval hrady a pustošil osady na Slovensku. Prívrženec kráľovskej moci sa v spoločnosti neviazaných mužov svojim spôsobom života a zvykmi začal na nerozoznanie podobať lúpežným rytierom. Keďže definitívne upevnenie panovníckej moci bolo v nedohľadne, počas bojov medzi habsburskou stranou a prívržencami domáceho rodu Huňadyovcov, sa Blažej venoval zveľaďovaniu rodovej dŕžavy. Napokon, podobne si počínala väčšina jeho druhov. Mnohí z nich už dávno zabudli, že nebojujú na vlastnú päsť. Po svojom druhom sobáši Blažej zostal v bratríckom vojsku aj po smrti Ladislava Pohrobka, keď sa bratríci z nájomných žoldnierov definitívne zmenili na samostatné vojenské teleso, presadzujúce vlastné ciele pod vedením Petra Aksamita a Jána Talafúza. Kráľ Matej Korvín vtedy zjednotil krajinu a vytvoril mocný štát za pomoci armády bratríkov, čo bol bohatý ľudský potenciál. Porazených a zajatých preto ochotne prijímal do svojich služieb. Blažej prešiel do Matejovho tábora medzi poslednými, až v roku 1467 (vtedy bola dobytá posledná bašta bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch). V službách nového panovníka sa osvedčil ako odvážny bojovník počas vpádov na Moravu. Vďačný Matej mu za odmenu daroval v roku 1468 usadlosť a hrad Hričov. Jeho potomkovia tu dožili v zabudnutí. On sám sa najradšej zdržiaval v Hliníku pri Bytči, kde mal kúriu, preto ho nazývali Hlinický. Blažej zomrel pred rokom 1482, pretože v tom roku jeho vdova Dorota protestovala proti zaujatiu Hliníka Ladislavom Podmanickým.