Významný predstaviteľ medzivojnovej československej etnografie a múzejníctva. Narodil sa 5.6.1885 v Skašticich pri Kroměříži, zomrel 24.4.1958 v Bolešove. Otec Ignác Pospíšil (1856-1953) a matka Antonie Pospíšilová, rodená Macháčková (1858-1936). Manželka Mária Ida Františka (zvaná Šára), rodená Červinková (1899-1982). Pochádzal zo sedliackej rodiny zo Skaštíc na moravskej Hanej a etnografickému výskumu Moravy zasvätil celý svoj život. Obecnú školu absolvoval v Skašticiach, v rokoch 1896-1904 študoval na gymnáziu v Kroměříži, v rokoch 1904-1905 na Bohosloveckej fakulte viedenskej univerzity, odbor teológie, a v rokoch 1905-1909 absolvoval Filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe (odbor čeština-nemčina). Od roku 1910 bol provizórnym a od roku 1912 definitívnym asistentom na hospodárskej škole v Přerove. Po absolvovaní vojenskej služby sa vrátil do školstva a v roku 1917 mu bol udelený titul stredoškolského profesora. Od roku 1920 bol preložený do Moravského zemského múzea v Brne, v roku 1922 sa stal jeho kurátorom. Dovtedy bola etnografia iba jeho záľubou a venovať sa jej mohol najmä vďaka podpore svojej rodiny. Práve 20.roky 20.storočia predstavovali vrchol jeho profesionálnej kariéry, ktorému však predchádzalo viac ako desaťročie nadšeného bádania na poli ľudových tancov a ľudovej piesne, ktorému sa venoval počas vysokoškolských štúdií vo Viedni a v Prahe. Jeho záujem sa sústreďoval na menšiny (napr. Chorvátov na južnej Morave), ale predovšetkým na tance so zbraňou (najmä tzv. mečové tance), ktoré skúmal nielen na Morave a v bývalom Československu, ale v celej Európe a následne i u Indiánov na americkom juhozápade (Nové Mexiko a Arizona). František Pospíšil patril k popredným propagátorom využívania moderných technológií pri zaznamenávaní prejavov ľudovej kultúry a patril medzi prvých etnológov v celosvetovom meradle, ktorí v teréne používali fonograf, filmovú kameru a fotoaparát. Jeho zásadný prínos spočíval v zmapovaní mečového tanca na európskom teritóriu pomocou filmu, a to už v rokoch 1921-1930, teda v počiatkoch filmovej dokumentácie. Výsledky svojich bádateľských pobytov prezentoval na početných medzinárodných konferenciách a prednáškových turné, vďaka čomu sa stal členom mnohých domácich i zahraničných spoločností (napríklad American Folklore Society či The English Folk Dance Society). Jeho vedecká kariéra vyvrcholila v rokoch 1930-1931 študijným a výskumným pobytom v USA, počas ktorého sa venoval nielen vojnovým tancom Indiánov, ale tiež propagácii československej vedy na významných amerických univerzitách a prednáškam na tému starej vlasti medzi českými a slovenskými emigrantmi. Dostalo sa mu medzinárodného uznania, v 30.rokoch 20.storočia však prechádzal osobnou i pracovnou krízou, ktorá vyvrcholila počas 2.svetovej vojny, kedy bol obvinený z kolaborácie s Nemcami. I keď mu nebola nikdy dokázaná, rok 1945 znamenal definitívny koniec jeho profesionálnej kariéry. Kvôli obvineniam z kolaborácie bol zbavený miesta kurátora v Moravskom zemskom múzeu a uväznený. V roku 1948 odchádza s podlomeným zdravím do Bolešova a tu na majetku, patriacom rodine jeho manželky Márie strávil posledných 10 rokov svojho života. Tu v roku 1958 v ústraní a takmer zabudnutý zomiera. Františke Pospíšil bol do istej miery kontroverznou osobnosťou, jeho zásluhy o rozvoj československej etnológie však boli neprávom dlho opomínané, za čo môže jeho údajná spolupráca s nacistami. Aj preto o ňom môžeme dodnes hovoriť ako o (polo)zabudnutej osobnosti našej vedy, ktorá však bola počas vrcholného obdobia svojej profesionálnej kariéry uznávaná aj za hranicami bývalého Československa.