Bol partizánsky veliteľ, učiteľ, hrdina ZSSR. Narodil sa v 20.9.1912 v Smižanoch, zomrel 16.11.1943 v Ovruči (ZSSR). Otec Michal Nálepka (1882-1968) bol tesár a maloroľník, matka Mária, rodená Ondrová (1889-1957). Mal 3 sestry a 4 bratov. Navštevoval základnú školu v Smižanoch, meštiansku školu a učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, kde maturoval v roku 1931. V rokoch 1931-1932 učil na ľudovej škole v Marikovej, v rokoch 1932-1933 v Bielych Vodách, v rokoch 1934 a 1936-1938 v Stupave a v roku 1939 v Porube pod Vihorlatom. Od roku 1939 bol dôstojníkom. V rodine i v škole dostal vlasteneckú a slovanskú výchovu. Od stredoškolských štúdií prispieval do regionálnych časopisov, neskôr do učiteľských novín. Udržiaval styky s pokrokovými českými učiteľmi, v roku 1933 sa zúčastnil na konferencii mladých československých učiteľov v Komornej Lhotke. Viedol sústavný zápas proti reakcii, osobitne proti ľudáckemu klerikalizmu a nacionalizmu. Pre pokrokovú politickú orientáciu a angažovanosť bol buržoáznym štátnym aparátom perzekvovaný, po demobilizácii z armády v polovici decembra 1938 mu gardisti nedovolili zaujať učiteľské miesto a vyhnali ho zo Stupavy, v roku 1939 bol ako nespoľahlivý prepustený zo školských služieb. V marci 1939 sa zúčastnil na obrane hraníc proti útoku horthyovského Maďarska, v septembri bol nedobrovoľne zmobilizovaný do vojny proti Poľsku a 1.10.1939 bol aktivizovaný ako dôstojník armády slovenského štátu. Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom a po vyhlásení vojny ZSSR slovenským režimom bol odvelený na okupované územie ZSSR. V hodnosti nadporučíka bol pracovníkom štábu Zaisťovacej divízie na Ukrajine a v Bielorusku, od februára 1942 v hodnosti kapitána bol pobočníkom veľiteľa, resp. náčelníkom štábu 101.pluku Zaisťovacej divízie. Od jari 1942 organizoval skupinu dôstojníkov a vojakov, ktorá rozvíjala antifašistickú propagandu a získavala slovenských vojakov pre prechod na stranu sovietskych partizánov. Pripravovaný prechod pluku k partizánom v decembri 1942 sa však pre zradu neuskutočnil. Od júna 1942 mal spojenie so sovietskym ilegálnym odbojom a s partizánmi, ktorým pomáhal pri zásobovaní potravinami, materiálom, výzbrojou a odovzdával im vojenské informácie. Po presune pluku do Jeľska na jar 1943 nadviazal spoluprácu so Spojenými partizánskymi oddielmi Žitomírskej oblasti hrdinu ZSSR A. N. Saburova a 15.5.1943 pri obci Remezy prešiel i so skupinou dôstojníkov a vojakov na ich základňu. Vojenský súd Zaisťovacej divízie ho v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Už 18.5.1943 zorganizoval zo slovenských vojakov a dôstojníkov Prvý československý partizánsky oddiel v ZSSR a stal sa jeho veľiteľom. Pod jeho velením sa oddiel zúčastnil na bojoch proti nemeckým jednotkám pri Danieloviči, Rubeži, David Gorodku, Jeľsku, na prepade železničnej stanice v Šepetovke. V bojoch preukázal vynikajúce veliteľské vlastnosti, rozhodnosť a odvahu. Padol v boji o železničnú stanicu pri oslobodzovaní mesta Ovruč. In memoriam bol v roku 1943 vyznamenaný medailou Partizán veľkej vlasteneckej vojny, v roku 1945 čestným titulom hrdina ZSSR, radom Bieleho leva za víťazstvo a Radom SNP 1.triedy.
