Bol spisovateľ, novinár, učiteľ, národný umelec. Narodil sa 18.3.1901 v Letohrade (ČR), zomrel 19.5.1949 v Moskve, pochovaný je v Bratislave. Otec Peter Jilemnický (1867-1937) bol rušňovodič, matka Anna, rodená Šubrtová (1874-1916). Mal brata Jindřicha a sestru Máriu. Prvá manželka Ružena, rodená Hudcová, druhá manželka Oľga, rodená Pivková. V rokoch 1907-1915 navštevoval ľudovú a meštiansku školu v Kyšperku, v rokoch 1915-1916 meštiansku školu v Červenej Vode, v rokoch 1916-1919 študoval na Strednej poľnohospodárksej škole v Chrudime, v roku 1921 maturoval na učiteľskom ústave v Leviciach, v rokoch 1927-1928 študoval na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. V rokoch 1919-1921 učil vo Verměřoviciach, v rokoch 1923-1925 v Svrčinovci, v rokoch 1925-1926 v Čadci, v roku 1926 vo Frunze, bol učiteľom a politickým pracovníkom v Krasno-Čechovke (ZSSR), v roku 1928 bol redaktorom Pravdy v Ostrave, v rokoch 1929 a 1930-1932 učil v Trnave, v rokoch 1930 v Šajdíkových Humenciach, v rokoch 1932-1936 učil v Kostolci a Záskalí, v rokoch 1936-1939 v Jure pri Bratislave, v rokoch 1939-1942 v Litomyšli, Poříčí a Budislavi. V roku 1945 bol vedúcim oddelenia pre deti a mládež Povereníctva školstva a osvety, v roku 1947 bol stálym delegátom Slovenského výboru v Belehrade, v roku 1948 bol kultúrnym atašé československého veľvyslanectva v Moskve. Od roku 1922 bol členom KSČ. Lierárne začla tvoriť počas štúdií v Chrudime. V období tvorivého rozmachu sa sblížil so skupinou DAV, najmä s Eduardom Urxom. Popredný predstaviteľ komunistickej orientácie, účastník protifašistického odboja, v októbri 1942 zatknutý gestapom, väznený v Pardubiciach, Terezíne a Litoměřiciach, v rokoch 1943-1945 internovaný v tábore Griebo pri Coswigu a pri Dessau. Prívrženec leninského riešenia národnostnej otázky v Československu. V rokoch 1945-1946 bol poslancom Národného zhromaždenia, v roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP I.triedy, v roku 1948 Štátnou cenou, v roku 1949 národný umelec. Prispieval do rôznych tlačenách periodík (Mladé proudy, Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, Ročenka slovenskej chudoby, Spartakus, DAV, Pravda, Rudé právo, Národná škola slovenská, Kohoutek, Komunistická mládež, Slovenský družstevník, Mladé Slovensko, Munkás és parasztnaptár, Kysucké hlasy, Naša škola, Národní osvobození, LUK, Panorama, Šíp, Index, U, Slovenská politika, Slovenské zvesti, Národná obroda). Veľká časť jeho tvorby ostala v rukopisoch (Oheň majáků, zbierka Pěšinky). V dielach prejavil hlboké sociálne cítenie. Venoval sa aj prekladom z tvorby sovietskych autorov. Z diela: Devadesátdevět koní bílých (1921), Štrajk (1925), Víťazný pád (1926), výber Červená 7, Kinematografické poviedky, Dva roky v kraji sovietov (1929), Zuniaci krok (1930), Návrat (1930), Prievan, Pole neorané (1932), Kus cukru (1934), Kompas v nás (1937), Sklári, román Kronika (1947) a próza Cesta (1947) 1938-1945 boli diela o SNP, Tri rozprávky (1955), Listy a Spisy Petra Jilemnického, Plamienky šťastia (1979). Niektoré diela boli sfilmované (Pole neorané, Kronika, Bratia, Prípad Evy Burdovej).
