Kompánek, Vladimír

Sochár, maliar a kresliar. Narodil sa 28.10.1927 v Rajci, zomrel 20.1.2011 v Bratislave. V rokoch 1939-1947 študoval na Gymnáziu v Žiline, kde dostal prvé výtvarné poučenia od profesora gymnázia, sochára S. Bíroša. V rokoch 1947-1949 študoval na Pedagogickej fakulte SVŠT v Bratislave na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT (profesori G. Mallý, J. Mudroch a K. Sokol). V roku 1949 prestúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (profesori Milly a Jozef Kostka), ktorú ukončil v roku 1954. Po absolvovaní školy sa vrátil do rodného Rajca, kde si zriadil svoj prvý ateliér. V roku 1956 vytvoril prvé drobné plastiky vidieckych žien. V roku 1957 bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu, zúčastnil sa na jej prvej výstave v Žiline a na všetkých ďalších výstavách. Činnosť skupiny bola ukončená v roku 1968. V roku 1960 začína striedavo žiť v Rajci a Bratislave, kde si vytvoril nový ateliér. Po čase zostal žiť a tvoriť v Bratislave. V rokoch 1961-1962 vytvoril prvé drevené skulptúry.  V roku 1964 sa zúčastnil na XXXII. Bienále v Benátkach. V rokoch 1965-1966 prvé znakové gvašové kresby. V roku 1967 získal cenu G. Herdera vo Viedni. Zúčastnil sa na EXPO 67 v Montreale. V roku 1969 vytvoril drevené sochy pre EXPO 70 v Osake, prvé drevené zvieratká a hračky. V roku 1972, v časoch tzv. normalizácie, mu nebolo obnovené členstvo v Zväze slovenských výtvarných umelcov, čo znamenalo „tichý“ zákaz verejných výstav, reprodukovania a nakupovania jeho diel verejnými galériami. Tento zákaz však nebol nikdy striktne dodržiavaný. V roku 1973 sa začína intenzívnejšie venovať maľbe. V roku 1974 používal mytologickú tematiku turoňa v maľbe i plastike. V rokoch 1977-1980 vytvoril v maľbe sériu zím a opätovne bol prijatý do ZSVU. V roku 1982 v maľbe použil motív krásky a zvieraťa, vytvoril drevené penáty a poľné znaky v soche a kresbe. V rokoch 1990-1993 vytvoril drevené sochy veľkých rozmerov skladané z rozlične morených drevených dosiek. V roku 1993 založil spolu s priateľmi Spolok výtvarníkov Slovenska, ktorého čestným predsedom bol až do svojej smrti. Výrazne sa podieľal na založení Nadácie M. Galandu (1995-1997), ako aj na založení Ateliéru slovenských umelcov v Cité Internationale des Arts v Paríži.