Drabík, Mikuláš (Drabicius)

Kazateľ, českobratský kňaz, exulant, spolužiak Jana Amosa Komenského. Narodil sa 5.12.1588 v Strážnici (ČR), zomrel 16.7.1671 v Bratislave. Od roku 1616 po žeravickej synode pôsobil ako českobratský kňaz v Drahotoči na Morave. Po vydaní pobielohorského cisárskeho mandátu bol príslušníkom prvej vlny českobratskej emigrácie. V Púchove (1620) a na rákociovskom majetku v Lednici (1630) pôsobil ako kňaz s vedľajším obchodným povolaním, po suspendovaní sa venoval len obchodu so súknom. Ťažké hmotné a spoločenské postavenie exulantov, nepodarený ilegálny pokus o návrat do Strážnice, predaj vinohradu a túžba zmeniť túto situáciu ho inšpirovali k chiliastickému vizionárstvu. V roku 1638 mal prvé „videnie“, predpovedal príchod záchranných armád zo severu a východu, v roku 1643 sa tieto vízie motivované vždy biblickými proroctvami opakovali. Interpretoval ich ako predzvesť zničenia „šelmy“ (habsburskej dynastie) a „babylonskej neviestky“ (pápežstva), na ktoré mali byť predurčení panovníci v protestantských krajinách a kniežací rod Rákociovcov. Svoje proroctvá posielal Jurajovi I. Rákocimu a Janovi Amosovi Komenskému žijúcemu v Elblau (Poľsko) s výzvami na ich vydanie. Komenský ich až po stretnutí s ním (v Skalici a Lednici 1650) a po jeho „predpovedi“ spustošenia poľského strediska českobratských exulantov Leszna 1656 začal prijímať s dôverou a s podobnými releváciami F. Kottera a K. Poniatowskej ich vydal v latinskom preklade pod názvom „Lux in tenebris“ v roku 1657 v Amsterdame. Proti týmto releváciam sa postavili viacerí českobratskí kňazi (P. Vetterinus, J. Efronius a J. Felinus, autor polemického spisu Ingis fatuus, 1662), ktorí sa usilovali ovplyvniť aj Komenského postoj voči „blúznivcovi“, k odporcom patril aj slovenský evanjelický superintendent Joachim Kalinka, ktorý však pochopil, že relevácie majú politickú, a nie teologickú motiváciu. Po odhalení protihabsburského Vešeléniho sprisahania bol Mikuláš Drabík zatknutý, mimoriadny súd gubernátora Uhorska J. G. Ampringena v Bratislave ho odsúdil na trest smrti. Počas väznenia na Zámočníckej ulici v Bratislave pod nátlakom jezuitu Kubicu konvertoval a odvolal svoje proroctvá v domnení, že ho oslobodia. Napriek tomu ho v Bratislave verejne popravili, jeho telo a spisy spálili.