Politik a národohospodár, zakladateľ moderného uhorského obchodu a dopravy. Narodil sa 6.7.1848 v Pružine, zomrel 8.5.1892 v Budapešti. Pochovaný je v mauzóleu v miestnej časti Klobušice v Ilave. Príslušník nižšieho šľachtického rodu Barošovcov z Beluše. Šľachtický titul tento rod získal ešte v roku 1575 od kráľa Maximiliána Habsburského za zásluhy v miestnej správe. Otec Anton (1819-1894) bol okresný sudca, matka Mária Teodóra, rodená Pongrácová (1825-1916). Manželka Karolína, rodená Šipeková zo šľachtického rodu z Hvozdnice, od roku 1884. Mal 3 súrodencov a 2 deti. Študoval na benediktínskom gymnáziu v Leviciach, Győri a Ostrihome, právo na univerzite v Budapešti. Tu sa formovalo jeho politické smerovanie, stal sa predstaviteľom liberálnej strany. V roku 1871 sa stal podnotárom, v roku 1873 začal vydávať Vágvölgyi Lap (Považský list), kde uverejňoval články aj v slovenčine, v roku 1874 sa stal hlavným župným notárom a predsedom sirotského úradu Trenčianskej župy. V roku 1875 bol za Ilavsko-púchovský okres zvolený do uhorského parlamentu. V roku 1882 podnikol študijnú cestu po západných krajinách, kde skúmal fungovanie právnych inštitúcií a tovární. V roku 1883 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva dopravy a verejných prác, v rokoch 1886-1889 ministrom dopravy a verejných prác a od roku 1889 až do svojej smrti ministrom obchodu. Politické pôsobenie začal v Trenčianskej stolici, kde založil a viedol niekoľko politických, kultúrnych a najmä hospodárskych spolkov, Celý život zasvätil rozvoju uhorského hospodárstva. Snažil sa zmenšiť hospodársku a politickú závislosť na Rakúsku. Zaslúžil sa o poštátnenie rozhodujúcej časti uhorských železníc, modernizáciu železničnej a vodnej dopravy, rozvoj obchodu, priemyslu, poštových služieb, telegrafu, telefónu, peňažníctva a bankovníctva. Nový systém zónovej dopravy, ktorý zaviedol, vzbudil pozornosť i v zahraničí. Zúčastnil sa na rozpracovaní industrializačnej politiky uhorskej vládfy. podporoval budovanie učňovského školstva. Významnou mierou prispel k regulácii Dunaja i výstavbe prieplavov pri Železných vrátach (Rumunsko). Práve pri obhliadke tohto diela dostal v marci 1892 zimnica, na ktorú zomrel. V rokoch 1875-1892 bol poslancom uhorského parlamentu, v roku 1888 skutočný tajný radca. Bol nositeľom Radu železnej koruny I.triedy (1888).
