Jantárová cesta

Obchodná suchozemská cesta v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadranskom mori s východobaltskými oblasťami (ústie rieky Visla). Viedla cez Emonu (Ľubľana), Savariu (Szombathely), Carnuntum (pri Hainburgu), Devín, Morvskú bránu, Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň. Najviac sa používala od konca 7.storočia 9. n.l. do 5.storočia. Najväčší pohby na nej bol v 2.storočí, kedy cesta sôúžila na diaľkový obchod R9mskej ríše. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa cez Bratislavu a popod juhovýchodné svahy Malých Karpát, popri Dudváhu cez Čachtice a Váhu do Trenčína, odkiaľ vetva pokračovala Vlárskym priesmykom smerom k hlavnej trase na Morave. Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové a iné výrobky smerom na sever. Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo Vroclavi sa našli 3 veľké sklady s 30q surového jantáru a dôležitosť strediska pri dnešnom Kaliszi spomínal Ptolemaios.